V dňoch 22. – 24. novembra sa v bratislavskom DoubleTree by Hilton uskutoční uz 9. ročník Stredoeurópskej energetickej konferencie (CEEC 2015). Konferencia je prestížnou medzinárodnou platformou pre pravidelnú diskusiu vedúcich predstaviteľov energetického sektora o kľúčových otázkach energetickej politiky a bezpečnosti krajín strednej Európy v kontexte energetickej politiky EÚ.
Jednou z otázok, ktorými sa bude konferencia tento rok zaoberať je Energetická únia. Na našu otázku odpovedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
„Od zahájenia realizácie projektu Energetickej únie vo februári 2015 ste absolvovali konzultácie vo väčšine členských krajín EÚ. Čo sú Vaše tri hlavné závery vyplývajúce z konzultáciií dôležité pre úspešné pokračovanie projektu?”
Energetická únia je projekt o všetkých a pre všetkých
Energetická únia je vyjadrením strategického cieľa posilniť európsku energetickú politiku na kvalitatívne vyššiu úroveň. Preto hovoríme o „únii“ a nielen o jednej z európskych politík. Týmto prístupom chceme zároveň vyjadriť, že všetky členské štáty, ako aj inštitúcie, si uvedomujú dôvody, ktoré viedli k zaradeniu tejto oblasti medzi top desať priorít predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera.
Aktívny záujem zo strany všetkých, s ktorými som mal možnosť diskutovať o transformácii energetického systému Európy – od občanov, vlád a mimovládnych organizácií po energetický sektor a akademickú komunitu – potvrdil správnosť smerovania Energetickej únie. Zároveň tiež umožnil účastníkom diskusií aktívne prispieť k obsahovému naplneniu konceptu Energetickej únie, aby sa z významného úradníckeho dokumentu stala skutočná paneurópska politická stratégia.
Od mája som navštívil 22 krajín Európskej únie s cieľom predstaviť hlavné prínosy stratégie. Ak by som mal prezentovať tri závery, určite by to bolo, že Energetická únia je projekt o všetkých a pre všetkých, ktorý má bezprecedentnú podporu zo strany lídrov všetkých členských štátov EÚ. Tento pozitívny ohlas je postavený na cieli Energetickej únie o celkovú transformáciu energetického systému so zreteľom na energetickú účinnosť, energetickú bezpečnosť, obnoviteľné zdroje a dekarbonizáciu našej spoločnosti. Je zrejmé, že členské štáty majú rôzne záujmy v oblasti energetiky – napríklad krajiny strednej a východnej Európy kladú dôraz na bezpečnosť dodávok plynu, krajiny západnej Európy očakávajú, že Únia sa stane motorom klimatických zmien a energetickej efektívnosti. Pobaltské štáty, Španielsko a Portugalsko zase zdôrazňujú požiadavku vytvorenia skutočného vnútorného trhu s energiami, čo vyplýva z ich nedostatočného energetického prepojenia s ostatnými európskymi krajinami. Európska komisia preto pozorne počúva všetky členské krajiny, a aj preto je Energetická únia postavená na holistickom princípe.
Druhým záverom je význam regionálnej spolupráce v podobe odstránenia bariér pri vytváraní jednotného energetického trhu ako aj pri posilňovaní európskej bezpečnosti. Tak je tomu napríklad v prípade skupiny pre plynové prepojenie krajín strednej a juhovýchodnej Európy (tzv. skupina CESEC), ktorej členom je aj Slovensko. Vzájomne koordinovanou spoluprácou sa snažíme o vytvorenie takých energetických prepojení v regióne, ktoré zabezpečia prístup každej krajiny k aspoň trom zdrojom energie (zemný plyn, LNG, zásobné kapacity). Z tohto dôvodu je dôležité prepojenie krajín a regiónov, a to nielen v prípade plynu, ale aj elektriny s cieľom dosiahnuť aspoň 10 % svojej inštalovanej kapacity na výrobu elektriny.
Tretím záverom je potreba investovania do inteligentných technológií; ak chceme aby EÚ bola skutočnou svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, musí sa postaviť na čelo novej generácie technológií v tejto oblasti. Energetika súčasnosti nie je len o tom, ako sa energia vyrába, distribuuje a spotrebuje, ale musí brať do úvahy aktuálne potreby, napríklad aj to, že ľudia chú žiť v zdravšom a čistejšom prostredí. Preto aj Energetická únia kladie veľký dôraz na rozvoj inteligentných sietí, ekologickej dopravy, znižovanie hladiny CO2, čo je kľúčom k tomu, aby sa Energetická únia stala hnacím motorom rastu, tvorby pracovných miest a konkurencieschopnosti.
Program konferencie si môžete prečítať aj v tomto článku.
