Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič ubezpečuje, že aj keď Európa bude mať do roku 2030 v otázke znižovania emisií ambiciózny cieľ, bude pamätať na špecifiká jednotlivých členských krajín.
Ciele, ktoré si stanovila Európska komisia (EK), a to znížiť emisie o 20 %, zvýšiť produkciu energie z obnoviteľných zdrojov na 20 % a nárast energetickej efektívnosti o 20 % do roku 2020 sú reálne a dosiahnuteľné. V niektorých prípadoch sa očakávajú ešte lepšie výsledky, podotýka nový podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Ambicióznejšie ciele
Aktuálnou témou sa teraz podľa neho stáva horizont 2030, kde sú záväzky už ambicióznejšie. „Hovorí sa o 40 percentom znížení emisií CO2, najmenej na 27 % sa má zvýšiť produkcia energie z obnoviteľných zdrojov a o 30 % by sa mala zvýšiť energetická efektívnosť,“ podotkol Šefčovič. Ak sa podarí na týchto cieľoch zhodnúť, otázkou podľa neho bude, aký mechanizmus sa nájde na to, aby sa krajinám s horšou štartovacou pozíciou, ako sú napríklad nové členské štáty, pomohlo buď k týmto cieľom dopracovať, alebo im ciele zmäkčiť. Podotýka, že severské krajiny či Nemecko môžu ísť oveľa vyššie v obnoviteľných zdrojoch a iné štáty sú pripravené znížiť emisie CO2 výraznejšie, naproti tomu poukazuje na Poľsko, ktoré potrebuje produkovať viac emisií v záujme jeho ekonomického rozvoja.
Dva pomocné fondy
„Otázka je, aké podmienky sa nájdu pre tieto rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky EÚ a potom sú tam samozrejme otázky aj dvoch fondov,“ konštatuje Šefčovič. Ako vysvetlil, jeden z plánovaných fondov by mal pomáhať krajinám s renováciou elektrární, tak aby sa staré elektrárne menili na nové, efektívne s menšou produkciou CO2 emisií. Druhý z fondov, ktorý ponesie názov NER 400 by mal dopomôcť k rozvoju technológií na zachytávanie a uskladňovanie uhlíka. Takáto technológia funguje v Kanade. Ako Šefčovič vysvetlil, komíny nejdú do vzduchu, ale plyny sa chrlia do podzemných priestorov, do bývalých zásobníkov pre plyn či priestorov, z ktorých sa vyťažila ropa. „A plus sú tam technológie, ktoré z plynov dokážu vyextrahovať uhlík, ktorý sa tam ukladá. Ide o veľmi zložitú a zatiaľ veľmi drahú technológiu,“ spresnil úlohu druhého fondu Šefčovič.
Treba nastaviť limity
Otázkou však je, kto bude môcť z týchto fondov čerpať. Podľa Šefčoviča jedna z možností hovorí, že by sa mala zobrať do úvahy úroveň HDP bez parity kúpnej sily. Limit by bol nastavený tak, že uchádzať sa o fondy by mohli krajiny, ktoré majú HDP v prepočte na obyvateľa nižší ako 60 %. Šefčovič však podotýka, že sú tu aj krajiny, ktoré sú nad touto hranicou, ale majú špecifické problémy v oblasti energetiky, ako napríklad Španielsko či Portugalsko, ktoré poukazujú na nedostatočné prepojenia. Ubezpečuje však, že aj keď Európa bude mať ambiciózny cieľ ako celok, bude pamätať na špecifiká jednotlivých členských krajín.
Nové ciele Európskej komisie by mali byť súčasťou medzinárodných rokovaní o celosvetovej dohode v oblasti klímy, o ktorej sa má rokovať na jeseň budúceho roka v Paríži.
