Takmer štvrtinu výdavkov dajú slovenské domácnosti na vodu, elektrinu či plyn.
Slováci mesačne najviac míňajú na bývanie. Ako informovala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková, v rámci spotrebného koša tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu. „Na potraviny a nealkoholické nápoje dávame 18 % zo všetkých mesačných výdavkov, treťou najnákladnejšou položkou je rekreácia a kultúra s 10 %. Najmenej nám mesačne zhltne vzdelávanie, necelé 2 %,“ uviedla Buchláková.
Drahšie energie
V porovnaní s krajinami EÚ mali Slováci za uplynulý rok jedny z najvyšších nákladov nielen na bývanie, ale aj potraviny a nealkoholické nápoje. „Ak sa však pozrieme niekoľko rokov späť, tak za posledných desať rokov sa výdavky na spomínané bývanie a energie mierne znížili. Situácia na komoditných trhoch bola najmä v rokoch 2016 a 2017 priaznivá. Ako však vidíme, ceny idú opäť nahor, Slováci si za plyn, elektrinu a teplo v tomto roku viac priplatia,“ povedala Buchláková.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ešte koncom roka 2018 rozhodol o zvýšení cien elektriny, plynu, vody aj tepla. V prepočte vychádza, že za plyn si priplatíme od 0,90 do 11 eur mesačne, za elektrinu od 0,6 do 7 eur, za teplo do 2 eur mesačne.
Najnižšie ceny v Bulharsku
Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat má v Európskej únii najnižšie ceny Bulharsko, naopak, najdrahšie sa žije v Dánsku. „V Bulharsku sú ceny ani nie polovičné než je priemer EÚ, v Dánsku sú o 41 % vyššie. Slovensko je na úrovni 65 %, to znamená, že ceny máme celkovo o 35 % nižšie než priemer celej únie. Z hľadiska V4 však patria k najdrahším, nižšie ceny tovarov sú v Českej republike, Maďarsku aj Poľsku,“ doplnila Buchláková.
Najviac výdavkov z rodinných rozpočtov európskych domácností smeruje do bývania a nákladov na energie, a to až viac ako 24 % z celkových výdavkov. Druhou najnákladnejšou položkou v rámci 28 krajín EÚ je s 13 % doprava, potraviny a nealkoholické nápoje ukrajujú 12 % z celkového disponibilného príjmu priemernej európskej domácnosti. „V hoteloch a reštauráciách minú Európania mesačne necelých 9 % z celkových výdavkov, na kultúru rovnako,“ uzavrela Buchláková.
