Zodpovedné podnikanie známe už aj na Slovensku pod skratkou ESG (E – enviromental, S – social, G – governance) tak ako ho onehdy nastavila Európska únia je zrejme mŕtve. Teda aspoň pre americkú administratívu, ktorá prišla po nástupe staronového prezidenta Donalda Trumpa.
Ten má na zodpovedné podnikanie, ktoré malo priniesť vyrábanie produktov šetrnejších k životnému prostrediu, „zelené“ obstarávanie, rovnosť príležitostí a odmeňovania medzi mužmi a ženami, zdravie a bezpečnosť zákazníkov či boj proti korupcii a zvýšenie transparentnosti pri zverejňovaní informácií, minimálne iný názor.
Aj Európska komisia po nástupe Trumpa začala s výraznou dereguláciou v oblasti ESG. Slovenskí elektroenergetici napriek tomu pokračujú v implementovaní ESG do svojho podnikania, a to či už z presvedčenia, alebo z rešpektovania už nastavených pravidiel.
Zvýši ESG konkurencieschopnosť?
„Keďže tento rok pripravujeme správu o udržateľnosti na dobrovoľnej báze a od budúceho roka pre nás bude ESG reportovanie zákonná povinnosť, neplánujeme s implementáciou vyčkávať. Už teraz pracujeme na nastavení procesov tak, aby sme boli na nové požiadavky pripravení a mohli ich efektívne integrovať do našich aktivít,“ uviedla pre portál SITA Energetika hovorkyňa Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) Sandra Čičová Kotzigová.
V spoločnosti SEPS prebieha od polovice roku 2024 implementácia európskej smernice CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive). ESG je širší pojem ako CSRD. Zahŕňa aj ESRS – Európske štandardy pre vykazovanie o udržateľnosti.
ESG je tu podstatne dlhšie ako CSRD a v princípe znamená spoločensky zodpovedné podnikanie. Prvýkrát sa ESG oficiálne objavuje v roku 2004 v správe „Who cares wins“ – „Kto sa stará, vyhráva“. Správu iniciovalo OSN v spolupráci s finančnými inštitúciami.
Slovenskí plynári ani po nástupe Trumpa nerezignovali na ESG, riadia sa stále európskou legislatívou
Predpokladá sa, že ESG by mohol byť jedným z nástrojov na zvýšenie konkurencieschopnosti prostredníctvom možnosti porovnávania firiem o stave spoločensky zodpovedného podnikania.
Samotné ESG nestanovuje ciele. Naproti tomu Green Deal vytvára rámec (kvantifikované ciele) pre dotknuté firmy, ktorý môže mať dopad na ich konkurencieschopnosť či už v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle.
„Prípadná zmena v rámci Green Dealu automaticky neznamená, že príde aj ku zmene správania sa firiem v oblasti udržateľnosti. ESG reporting má podporiť investorov, aby investovali do udržateľných projektov s perspektívou ich udržateľného rozvoja,“ dodala Čičová Kotzigová.
Hlboko presvedčení západoslovenskí energetici
Skupina Západoslovenská energetika (ZSE) je povinný subjekt v rámci ESG reportovania už od roku 2024.
„Počas posledného roka sme sa na tieto povinnosti dôkladne pripravili. Prijali sme viacero strategických dokumentov, ako ESG stratégiu pre celú skupinu ZSE, Plán transformácie či Plán odolnosti. V rámci našej obchodnej stratégie sme si nastavili viaceré kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré sú naviazané na ESG. Prepájame aj naše investície, čím sa nám otvára možnosť zeleného financovania,“ dodala pre portál SITA Energetika hovorkyňa ZSE Michaela Dobošová.
Západoslovenskí energetici vnímajú rozdielny postoj Trumpovej administratívy k ESG. „Vidno to napríklad na odstúpení z Parížskej klimatickej dohody a WHO,“ podotkla Dobošová. Energetici zo ZSE však neočakávajú celkovú zmenu postoja EÚ voči ESG, udržateľný rozvoj je totiž dlhodobo jednou z kľúčových tém EÚ.
Požiadavky investorov sa menia, do popredia vstupujú ekologické spracovanie odpadu a dostatok zelenej energie
„Predpokladáme však aj väčší dôraz na konkurencieschopnosť. EK okrem iného už avizovala, že pristúpi k zjednodušeniu aj v oblasti ESG,“ dodala Dobošová.
Spoločnosť ZSE má povinnosť ESG reportingu za minulý rok. „Nerobíme to však len z dôvodu legislatívnej povinnosti, ale sme hlboko presvedčení o dôležitosti implementácie ESG pre spoločnosť ako takú,“ konštatovala Dobošová.
Slovenské elektrárne sa intenzívne pripravujú
Aj Slovenské elektrárne, náš najväčší výrobca elektriny, dlhodobo sleduje vývoj legislatívneho rámca upravujúceho oblasť udržateľnosti. Intenzívne sa pripravuje na implementáciu týchto nových právnych povinností do svojich interných procesov.
Slovenský dominantný výrobca elektriny zatiaľ podľa svojej hovorkyni Lenky Šarlákovej neeviduje zásadnú zmenu v prístupe EÚ k téme ESG.
„V súvislosti s nástupom novej Komisie je badať zdôrazňovanie rastu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, čo sa má prejaviť aj v očakávanom zjednodušení reportovacích povinností vyplývajúcich z existujúceho legislatívneho rámca pre udržateľnosť. Konkrétne prvky tejto iniciatívy však doposiaľ neboli predstavené,“ povedala pre portál SITA Energetika Šarláková.
Rozvoj veternej energetiky na Slovensku sa posúva vpred
Slovenské elektrárne si podľa nej plnia povinnosti, ktoré jej vyplývajú z platnej a účinnej právnej úpravy a intenzívne sa pripravuje na nové povinnosti, ktorých plnenia sa bude vyžadovať v najbližšom časovom horizonte. „V tomto prostredí nie je pre špekulácie priestor,“ konštatovala Šarláková.
Deregulácia v ESG
Európska komisia po nástupe nevyspytateľného amerického prezidenta Donalda Trumpa začína výrazne deregulovať aj v oblasti ESG. Upozornil hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
Výkonný orgán Európskej únie už predložil legislatívu, ktorá má „zmäkčiť nové ESG pravidlá natoľko, že sa im vyhne zhruba 80 percent firiem“.
„Týka sa to hlavne malých a stredných, ktoré im mali pôvodne podliehať. Tie vďaka menšej byrokracii ušetria podľa Európskej komisie v prepočte 110 miliárd českých korún ročne. K tomu jednorazovo usporí zhruba 40 miliárd korún, pretože nebudú musieť zavádzať požadované vnútorné postupy pre príslušné reportovanie,“ tvrdí český analytik.
