Obnoviteľné zdroje energie (OZE) dominovali v roku 2023 v Európskej únii pri výrobe elektrickej energie s podielom takmer 45 %. Podľa predbežných údajov Eurostatu prekonali tak jadro (22,8 %) aj fosílne palivá (35,2 %). Na Slovensku tento trend zatiaľ nie je aktuálny, nakoľko podiel obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektriny predstavoval vlani 23,2 %.
Podľa dát Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) je potenciál OZE podstatne vyšší. Ako uviedla analytička WOOD & Company Eva Sadovská, Slovensko zaostáva za EÚ v obnoviteľných zdrojoch energie najmä pre byrokraciu a silné jadro.
Podľa údajov SAPI, na Slovensku dominovali v roku 2023 v oblasti výroby elektriny predovšetkým jadrové zdroje s podielom 62,1 %. Nasledovali obnoviteľné zdroje (23,2 %) a fosílne palivá (14,7 %).
Deväťtisíc megawattov zdrojov OZE
Spomedzi obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektriny dominujú vodná energia (s podielom 71 %), fotovoltika (23 %) a bioenergia vrátane bioplynu (6 %). Veternej energie máme na Slovensku inštalovanej aktuálne iba 3 megawatty.
Geotermálnu energiu na výrobu elektriny na Slovensku nevyužívame vôbec. Potenciál zelenej energie je podľa odborníkov na Slovensku podstatne vyšší ako je jej súčasné využívanie. Na ceste k uhlíkovej neutralite by sme mali v roku 2030 mať inštalovaných takmer 9 tisíc megawattov zdrojov OZE. V súčasnosti máme len 40 % z týchto zdrojov.
Vodné elektrárne môžu zohrávať kľúčovú úlohu v dekarbonizácii, Slovensko však nevyužíva ich plný potenciál
„V sektore fotovoltiky sme v roku 2023 zaznamenali pomerne výrazný nárast inštalovanej kapacity, ktorý je spôsobený predovšetkým záujmom zo strany firiem, ktoré motivuje potreba energetickej transformácie. V tragickom stave je však veterná energetika, kde nám už 20 rokov nepribudla žiadna nová elektráreň. Geotermálna energia sa zatiaľ na výrobu elektriny nevyužíva, a to napriek slušnému potenciálu a záujmu investorov,“ skonštatoval riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Využívanie geotermálnej energie
Kým sa v roku 2023 vyrábala na Slovensku elektrina celkovo na úrovni 3,6 tisíc megawattov zo zdrojov OZE, v roku 2030 by už mohlo ísť o takmer 9 tisíc megawattov. Pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2050 bude potrebné mať až 25,8 tisíc inštalovaných megawattov zdrojov elektriny z OZE.
„Aby sme dokázali naplniť klimatické ciele, mali by sme pridať najmä v rozvoji veterných elektrární a fotovoltiky. U týchto zdrojov bude potrebné niekoľko-násobné navýšenie kapacity oproti súčasnému stavu. Pozornosť by sa však mala venovať aj väčšiemu využívaniu geotermálnej energie,“ dodala Sadovská.
Problémom sú systémové bariéry
Pri realizácii projektov zameraných na OZE nie je podľa analytičky ani tak problémom nedostatok finančných zdrojov (či už súkromných alebo verejných), ale systémové bariéry. Preto odborníci v tejto oblasti apelujú na potrebu odstrániť bariéry rozvoja a zrýchliť zapájanie nových obnoviteľných zdrojov.
Hľadáte novú prácu? V energetike by mali onedlho vzniknúť tisícky nových pracovných miest
„Tomu by mali pomôcť predovšetkým zjednodušenie a zefektívnenie povoľovacích konaní, úprava zastaranej legislatívy, funkčné podporné mechanizmy a programové výzvy či implementácia ďalších nástrojov na podporu OZE pripravené pre členské krajiny EÚ. Avšak Slovensku chýba pri ich aplikácii pružnosť. Aj v dôsledku toho rozvoj OZE u nás stagnuje,“ doplnila Sadovská.
Jedným z OZE, ktorý na Slovensku nedokážeme naplno využiť, je geotermálna energia, tzv. energia zo zeme. Energetický potenciál geotermálnych vôd bol na Slovensku stanovený na 6 716 megawattov, pričom dnes z neho využívame len zhruba 1 % a aj to iba na výrobu tepla.
Neekologické skládkovanie
„Pri efektívnom využívaní geotermálnej energie by sme mohli takýmto teplom, a v niektorých prípadoch aj elektrinou, zásobovať desiatky tisíc slovenských domácností. Napríklad v oblastiach okolo Žiaru nad Hronom, Prešova či Košíc sa nachádzajú ložiská geotermálnej energie, ktoré majú potenciál nielen na výrobu tepla (ako v Galante či vo Veľkom Mederi), ale aj elektrickej energie,“ vysvetlil Michal Mašek, odborník na geotermálnu energiu.
Slovensko má podľa dát SAPI potenciál vyrábať 31 megawattov elektrickej energie z geotermálnej energie v roku 2030 a 300 megawattov v roku 2050. Ďalšou z možností, ako diverzifikovať energetický mix a odbremeniť Slovensko od neekologického skládkovania, je premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu na elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).
Jedno priemerne veľké ZEVO dokáže ročne zhodnotiť 100-tisíc ton nerecyklovateľného komunálneho odpadu. Takéto zariadenie dokáže ročne vyrobiť a dodať do siete 49-tisíc megawatthodín elektrickej energie, čo je množstvo, ktoré spotrebuje približne 16-tisíc slovenských domácností.
Zhodnotenie na elektrickú energiu
Miera skládkovania v roku 2023 dosiahla 39 %, čomu zodpovedalo viac ako 1 mil. ton komunálneho odpadu. Iba približne 8 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach ZEVO.
Nevídaná zhoda v slovenskom parlamente, toto naša energetika už dlho nezažila
„Nerecyklovateľný komunálny odpad je jedným z najlacnejších zdrojov energie. Avšak na Slovensku ním plytváme. Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton, čo za posledných 20 rokov predstavuje 25 mil. ton odpadu, teda potenciálneho energetického zdroja. Výhody energie z odpadu už dávno pochopili vyspelé krajiny EÚ ako Rakúsko, Nemecko, severské ekonomiky či krajiny Beneluxu. Pri nakladaní s odpadom využívajú mix recyklácie a energetického zhodnotenia odpadu. V ich prípade iba zanedbateľný podiel odpadu končí každoročne na skládkach,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec.
Zariadenia ZEVO
Na Slovensku máme aktuálne dve zariadenia ZEVO v Bratislave a v Košiciach, ktoré sú ale pre naše potreby nepostačujúce. „Na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení ZEVO, ktoré dokážu byť naplno vyťažené vďaka odpadu z regiónu, kde stoja,“ skonštatoval Chovanec.
Vojnový konflikt na Ukrajine zosilnil tlak na energetickú sebestačnosť EÚ. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia vyššie využitie obnoviteľných zdrojov energie.
Cieľ pre rok 2030, ktorý je súčasťou balíka reformných opatrení Fit for 55, stanovuje minimálny podiel OZE na spotrebovanej energii na úrovni 42,5 %. Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých krajinách EÚ.
