Slovensko nemusí splniť požiadavky EÚ v oblasti dosiahnutia uhlíkovej neutrality a boja s klimatickou zmenou. Upozorňuje na to SAPI-Slovenská asociácia udržateľnej energetiky, ktorá je presvedčená, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) bude nevyhnutný aj v prípade výstavby nového jadrového zdroja.
Na dosiahnutie klimatickej neutrality, nerieši slovenský Národný energetický a klimatický plán (NEKP) tieto výzvy podľa SAPI dostatočne ambiciózne. „Vláda SR nielenže schválila tento plán v apríli s viac ako 9-mesačným omeškaním, ale aj ciele, ktoré sme si stanovili napríklad v oblasti nových zelených zdrojov a úspor energií, sú nižšie, ako nám vyplýva z požiadaviek legislatívy EÚ,“ upozorňuje výkonný riaditeľ SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky Ján Karaba.
Hroziaci nedostatok elektriny
Slovensko by podľa prijatých záväzkov malo do roku 2030 pokryť 35 % spotreby energií z OZE. Návrh NEKP, ktorý zaslal rezort hospodárstva komisii, však počíta iba s 25-percentným podielom.
Projekt Zelená podnikom je už spustený, firmy môžu podávať žiadosti o príspevok
Navyše, bez odstránenia bariér pre výstavbu OZE nielenže Slovensko podľa SAPI nedosiahne požadovanú úroveň zelených zdrojov, ale sa aj stane po roku 2030 závislé na dovoze elektriny z iných krajín. Aj preto by rezort hospodárstva mal podľa SAPI upraviť NEKP zohľadňujúc toto riziko a štát zároveň začať prijímať opatrenia na podporu rozvoja OZE.
„O snahe vlády zabezpečiť plyn, za ktorý zaplatíme iným krajinám, počujeme stále. O tom, ako bude reálne riešiť hroziaci nedostatok elektriny, nepočuť prakticky nič. Okrem plánu na výstavbu nového jadrového zdroja,“ upozorňuje Karaba.
Spotreba elektriny bude rásť
Na Slovensku sa musíme pripraviť na to, že v nadchádzajúcich rokoch bude pomerne významne rásť spotreba elektriny. Dôvodom bude elektrifikácia technológií v priemysle, už prebiehajúci prechod domácností na kúrenie elektrinou v rámci využívania tepelných čerpadiel, ale aj rozvoj elektromobility.
„Dokonca aj analýza štátneho Útvaru hodnoty za peniaze hovorí o tom, že v prípade výstavby nového jadrového zdroja budeme potrebovať 8 000 megawattov výkonu veterných elektrární, pričom dnes sú v prevádzke 3 megawatty. V prípade fotovoltických elektrární je to 9 000 megawattov, pričom dnes máme len 1 100 megawattov,“ zdôraznil Karaba. Práve NEKP by preto mal podľa neho obsahovať jasnú stratégiu, a najmä opatrenia, ktoré odstránia bariéry, ktoré dnes brzdia investície do zelených zdrojov.
Nedostatku elektriny budeme čeliť už skôr
Slovensko by mohlo totiž v roku 2050 aj podľa tzv. „zeleného scenára“ dosiahnutia klimatickej neutrality potrebovať až 50 terawathodín elektriny ročne. Scenár vypracoval Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied. Dnes je pritom ročná spotreba elektriny na Slovensku len približne 30 terawatthodín. Nedostatku elektriny však budeme aj podľa tohto scenára ako krajina čeliť už skôr.
Vláda schválila viaceré novely zákona, slovenskú energetiku zmenia na nepoznanie
„Už v roku 2035, teda o desať rokov, môže spotreba elektriny vzrásť na takmer 40 terawatthodín, teda o tretinu viac oproti dnešku. Práve obnoviteľné zdroje energie by mohli byť kľúčové pre pokrytie tohto nárastu spotreby,“ vysvetľuje Martina Repíková z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ako dodáva Karaba, v tom čase totiž nebude dokončený ani vládou avizovaný nový jadrový zdroj.
Scenár SAV hovorí, že Slovensko má dostatočný potenciál do roku 2035 zabezpečiť elektrinu z až 2500 megawattov kapacity veterných elektrární, a 7600 megawattov fotovoltických elektrární.
Výsledkom bude aj závislosť na dovoze elektriny
Podľa Karabu, v dôsledku zlého nastavenia NEKP-u hrozí nielen to, že Slovensko sa nebude blížiť k uhlíkovej neutralite, a teda dostatočne sa podieľať na boji s klimatickou zmenou. Výsledkom bude aj závislosť na dovoze elektriny a jej vyššia cena už v najbližších rokoch.
„Kapacity zelených zdrojov rastú vo svete násobne rýchlejšie ako kapacity jadrových, plynových, či uhoľných elektrární. A to nielen v EÚ, ale najmä v krajinách ako je Čína, India, či USA. Dôvod je jednoduchý, veterné a fotovoltické elektrárne dnes patria k najlacnejším bezemisným zdrojom elektriny. Tým pozitívne vplývajú na pokles cien elektriny pre domácnosti a priemysel v týchto krajinách,“ dodal Karaba.
Vláda by preto podľa SAPI mala prehodnotiť ciele, ktoré si nastavila v oblasti využívania OZE, nielen v rámci výroby elektriny, ale napríklad aj v doprave, či znižovania spotreby energií. „Aj v prípade znižovania spotreby energií Slovensko poslalo Európskej komisii vlastný cieľ, ktorý je už teraz o 11 percent nižší ako cieľ, ktorý nám vyplýva z prijatých záväzkov voči Európskej únii,“ uzavrel Karaba.
