Spotreba elektriny dátovými centrami sa do roku 2030 viac ako zdvojnásobí, čo bude spôsobené aplikáciami umelej inteligencie. Tie zároveň vytvoria nové výzvy pre energetickú bezpečnosť a ciele v oblasti emisií skleníkových plynov. Vo štvrtok to uviedla Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA).
Podľa IEA dátové centrá v roku 2024 predstavovali približne 1,5 percenta globálnej spotreby elektriny, pričom táto hodnota sa za ostatných päť rokov zvyšovala o 12 percent ročne. Generatívna umelá inteligencia vyžaduje obrovský výpočtový výkon na spracovanie informácií nahromadených v gigantických databázach.
Rastúca potreba energie
Spojené štáty, Európa a Čína v súčasnosti predstavujú približne 85 percent spotreby dátových centier. Veľké technologické spoločnosti si čoraz viac uvedomujú svoju rastúcu potrebu energie. Napríklad Google minulý rok podpísal dohodu o získavaní elektriny z malých jadrových reaktorov.
Microsoft plánuje využívať energiu z nových reaktorov na Three Mile Island, mieste najhoršej jadrovej havárie v Amerike. Amazon tiež minulý rok podpísal dohodu o využívaní jadrovej energie pre svoje dátové centrá.
Umelá inteligencia ako motor rastu
Pri súčasnom tempe budú dátové centrá do roku 2030 spotrebovávať približne tri percentá globálnej energie, uvádza správa. Podľa IEA do roku 2030 dosiahne spotreba elektriny dátovými centrami približne 945 terawatthodín (TWH).
„To je o niečo viac ako v súčasnosti celková spotreba elektriny Japonska. Umelá inteligencia je najdôležitejším motorom tohto rastu, spolu s rastúcim dopytom po iných digitálnych službách,“ uvádza správa IEA. Rast dátových centier nevyhnutne zvýši emisie uhlíka spojené so spotrebou elektriny, z dnešných 180 miliónov ton CO2 na 300 miliónov ton do roku 2035, uviedla IEA.
