Stámilióny na energodotácie už v rozpočte nenájdeme. Saková hľadá adresnú pomoc, Fico nie je ani proti plošnej

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Robert Fico, Denisa Saková
Sprava: Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR Denisa Saková a predseda vlády SR Robert Fico. Foto: Archívne, SITA/Úrad vlády SR
Tento článok pre vás načítala AI.

Peniaze na kompenzácie vysokých cien energií by sa mali nájsť aj v budúcoročnom štátnom rozpočte. Aspoň takú predstavu má Ministerstvo hospodárstva SR. Na druhej strane je však už ministerstvo zmierené, že na energodotácie nepôjdu stovky miliónov eur, ako to bolo doteraz.

„Vzhľadom na potrebu konsolidovať rozpočet nebude s najväčšou pravdepodobnosťou možné v budúcom roku pokračovať s dotáciami v takomto rozsahu,“ povedal pre portál SITA Energetika riaditeľ tlačového odboru ministerstva hospodárstva Peter Podstupka.

Štát minul na podporu ľudí a zraniteľných odberateľov do začiatku septembra tohto roku na energodotácie viac ako 740 miliónov eur.

Ministerstvo hľadá adresnú pomoc

Rezort hospodárstva v súčasnosti stále rokuje s ministerstvom financií o podobne budúcoročného rozpočtu, čo ovplyvní aj výšku energo pomoci na rok 2025.

Ministerstvo hospodárstva je stále presvedčené, že sa mu podarí nastaviť adresnú pomoc, s plošným rozdávaním energodotácií už nepočíta. Aj keď predseda vlády Robert Fico v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy sa nechal počuť, že nie je proti plošnej pomoci s vysokými cenami energií.

„Našim cieľom je, aby táto pomoc bola čo najviac adresná a zameraná na ľudí, ktorí ju najviac potrebujú. Rokovania o metodike vyplácania energo pomoci na rok 2025 prebiehajú a preto v tejto fáze rokovaní nebudeme zverejňovať žiadne detaily,“ konštatoval Podstupka.

Plyn zrejme zdražie výraznejšie

Bez energodotácií sa budú musieť domácnosti zrejme pripraviť na zvyšovanie cien elektriny či plynu.

Podľa vývoja na európskych trhoch s elektrinou a plynom analytik 365.bank Tomáš Boháček odhadol, že ceny elektriny pre domácnosti by mohli v budúcom roku stúpnuť o približne 4 %, pri zemnom plyne je to na úrovni približne 25 %.

Tieto odhady však podľa neho nezohľadňujú marže distribučných spoločností a prípadné vládne garancie. „Presnejšie čísla budú známe na konci septembra, kedy sa končí referenčné obdobie výpočtu predajných cien energií,“ spresnil Boháček.

Zdražovanie pripustil šéf regulačného úradu

Ceny elektriny a tepla by sa pre domácnosti nemali podľa predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefa Holjenčíka nemali meniť. Ceny plynu však zrejme porastú. Konkrétnosti však šéf regulačného úradu nateraz nechcel prezradiť, finálne rozhodnutie o budúcoročných cenách energií sa očakáva koncom roka.

„Ako iste viete, my nikdy pred finálnym ukončením cenových konaní nezverejňujeme ani nekomentujeme žiadne konkrétne čísla. Môžem však vo všeobecnosti prezradiť, že v tejto chvíli to vyzerá tak, že elektrina a teplo pre domácnosti zostanú aj na budúci rok zhruba na úrovni roka 2024 a plyn asi pôjde mierne hore. A to celé, zdôrazňujem, bez tých obrovských dotácií zo strany štátu, ako tomu bolo v minulých rokoch. Musíme si uvedomiť realitu, a nemôžeme sa tváriť, že keď rastie cena primárnych palív a zdrojov, keď rastú mzdy, cena potravín a podobne, tak sa tieto skutočnosti nepremietnu do cien energií,“ uviedol v rozhovore pre portál SITA Energetika Holjenčík s tým, že úrad je tu na to, aby strážil okrem iného aj primeranosť premietania sa týchto skutočností do koncových cien energií.

Ceny ovplyvnia aj prepravné trasy

V ostatnom období média informovali, že plyn pre domácnosti môže zdražieť až o 25 %. Predseda regulačného úradu toto číslo komentovať nechcel. Poukázal však na to, že koncové ceny plynu pre slovenských zákazníkov výrazne ovplyvní aj zmena využívania prepravných trás plynu v Európe. Trasy tokov plynu sa totiž radikálne zmenili.

Finálne koncové ceny za dodávku plynu pre zraniteľných odberateľov (domácnosti či malé podniky) na rok 2025, vrátane vyčíslenia dopadu ako sa cena komodity prejaví v celkovej koncovej cene, závisí podľa šéfa regulačného úradu od ukončených cenových konaní k cenám za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu. Distribučné poplatky tvoria zhruba 30 % koncovej ceny.

„Pri neregulovaných odberateľov plynu sa nedá exaktne predpovedať do akej miery sa cena komodity na rok 2025 prejaví v koncovej cene za dodávku plynu, závisí to od druhu zmluvy o dodávke plynu (na dobu určitú alebo na dobu neurčitú) ale aj od spôsobu určenia ceny za dodávku plynu (fixná alebo vzorec odzrkadľujúci aktuálne spotové ceny plynu na trhu),“ konštatoval Holjenčík.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Denisa SakováJozef HoljenčíkPeter PodstupkaRobert Fico
Firmy a inštitúcie ÚRSO Úrad pre reguláciu sieťových odvetví