Inšpektori z NKÚ narazili na viacero problémov a rizík súvisiacich s plnením záväzkov Slovenska vo vzťahu k Európskej únii. Slovensko podľa týchto záväzkov má do roku 2020 znížiť spotrebu primárnej energie o 20 %.
Inšpektori z Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) si posvietili na to, ako sa darí štátu pri prijímaní opatrení, ktoré majú viesť k zníženiu spotreby energií. Výsledky kontroly nie sú pre Slovensko veľmi priaznivé. Ako informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková, kontrolóri narazili na viacero problémov a rizík súvisiacich s plnením záväzkov Slovenska vo vzťahu k Európskej únii. Slovensko podľa týchto záväzkov má do roku 2020 znížiť spotrebu primárnej energie o 20 %. „Svedčí o tom aj fakt, že problematike energetickej efektívnosti a úsporám energií sa v rámci šiestich kontrolovaných subjektov venovalo spolu len 12 metodických pracovníkov, ktorí mali monitorovať energetickú efektívnosť a úsporu energie,“ dodala Bolech Dobáková.
Riziká v oblasti financovania
Podľa NKÚ dôsledkom výrazne poddimenzovaného stavu odborníkov neboli do monitorovacieho systému zadávané potrebné údaje čo do množstva a kvality. „To následne znemožnilo presné vyhodnotenie cieľa energetickej efektivity,“ doplnila Bolech Dobáková. Riziká sa podľa nej objavili aj v oblasti financovania opatrení energetickej efektívnosti. Pre realizáciu jednotlivých krokov v otázke úspor energií sa pritom počíta s finančnými krytím vo výške viac ako 6 miliárd eur. „Vyčlenené prostriedky sú totiž nedostatočné, zdroje financovania značne roztrieštené,“ zdôraznila Bolech
Nefunguje spolupráca
NKÚ vykonalo kontroly na Ministerstve hospodárstva SR, Ministerstve životného prostredia SR, Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre, v Environmentálnom fonde, či v Pôdohospodárskej platobnej agentúre. „Z pohľadu úspor energie nefunguje koordinácia a previazanosť medzi jednotlivými rezortmi,“ uviedla Bolech Dobáková.
Opatrenia na zistené nedostatky
Podľa zistení NKÚ Slovensko nie je v súčasnosti schopné zabezpečiť každoročnú obnovu objektov vo výške 3 % vykurovaných či chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy či samosprávy. Cieľ bol splnený len na 45 %. „Na odstránenie zistených nedostatkov prijali kontrolované subjekty 27 opatrení,“ konštatovala Bolech Dobáková. Podľa NKÚ bude v budúcnosti potrebné efektívnejšie využívať verejné zdroje, zjednodušiť administratívne procesy a účelovo využívať relevantné verejné zdroje priamo pre oblasť energetickej efektívnosti. „Je potrebné pripraviť pre budúce obdobie kontrolu energetických úspor práve v oblasti objektov verejných budov,“ uzavrela. Bolech Dobáková.
