Slovensko plánuje vybudovať hlbinné úložiská jadrového odpadu. Štát už vytypoval päť lokalít pre jadrový odpad. Štyri lokality by sa mali nachádzať v Banskobystrickom kraji.
Župa je však z plánov štátu prekvapená a volá po náprave. S obcami vraj nikto z kompetentných o úložiskách nehovoril. Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja teraz apeluje na príslušné ministerstvá, aby konali zákonne a transparentne a prerokovania zopakovali aj za účasti obcí a verejnosti.
32 obcí štát vynechal z rozhodovania
Spolu 32 obcí v okresoch Detva, Brezno, Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec vynechal podľa župy štát z rozhodovania o výbere lokality, kde by malo byť v budúcnosti uložené vyhoreté jadrové palivo. Predseda kraja Ondrej Lunter a poslanci krajského zastupiteľstva upozornili, že takýto postup je nezákonný a netransparentný.
„Podľa aktualizovaných záväzkov Slovenskej republiky sme povinní takéto úložisko mať. Je to jedna z podmienok, aby sa jadrová energia, od ktorej sme závislí, dala považovať za čistú. Ide o zásadný projekt za niekoľko miliárd eur a štátny úrad už spustil prvý proces, na ktorom majú participovať dotknuté samosprávy. Tie však z neho úplne vynechal, niektoré o ňom ani nevedeli,“ uviedol banskobystrický župan.
Župa žiada zopakovanie prerokovania
Strategický dokument pod názvom “Vnútroštátny program nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v Slovenskej republike” si objednal Národný jadrový fond, finálne vybratú lokalitu, vrátane záložnej, chce mať pritom Slovensko už v roku 2030, do roku 2038 aj s územným rozhodnutím.
Slovensko môže patriť medzi lídrov v oblasti malých modulárnych reaktorov využívajúcich vyhoreté jadrové palivo
Župa podľa neho žiada zopakovanie prerokovania, vrátane verejného prerokovania za účasti obcí, ktorých sa lokality pre hlbinné úložisko týkajú.
„My ako Banskobystrický kraj, sme o zapojenie obcí do tohto procesu žiadali už v auguste 2023 a táto žiadosť bola zamietnutá s absurdným dodatočným vysvetlením, že „práca s verejnosťou a dotknutými obcami je jednou z kľúčových fáz pre výber prieskumnej lokality hlbinného úložiska a následnej práce na projektovej a realizačnej činnosti“. Teda v podstate s tým, že niekedy v ďalších fázach,“ zdôraznil Ondrej Lunter.
Domáhali sa dôvodov a vysvetlení
Verejné prerokovanie samotnej Správy o hodnotení sa uskutočnilo vlani v októbri v Bratislave a v rámci diskusie sa zástupcovia Banskobystrického kraja opäť domáhali dôvodov a vysvetlenia, prečo v procese posudzovania tohto strategického materiálu neboli oslovené dotknuté obce.
„Odpovede boli vyhýbavé, nekonkrétne. Ako kraj sme si uplatnili k správe o hodnotení naše stanovisko, v ktorom sme požadovali dodržanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zo zákona jasne vyplýva, že obce, ktoré sú alebo môžu byť dotknuté, musia byť účastníkmi procesu,“ dodal banskobystrický župan.
Zverejnenie Správy o hodnotení
Nakoľko však dotknuté obce na území kraja oslovené neboli, tieto nemali ani možnosť dodržať povinnosť, ktorá im zo zákona vyplýva, a informovať verejnosť o strategickom dokumente a správe o hodnotení. Verejnosť tak bola informovaná podľa župana len formálne, zverejnením Správy o hodnotení na Enviroportáli.
Slovensko patrí medzi jadrové veľmoci, najnovšie podpísalo zmluvu s francúzskou spoločnosťou NucAdvisor
„Tu nie je reč o pár úradníkoch. Bavíme sa o obrovských a bohatých štátnych firmách, ktoré utrácajú státisíce len na vlastnú prezentáciu. A napriek tomu tam nikomu nenapadlo, že by možno bolo dobré investovať trochu času a peňazí, aby ľuďom v dotknutých lokalitách vysvetlili, o čo ide. A čo bude nasledovať? Zúrivý odpor, informačná vojna, ohadzovanie sa blatom,“ upozornil Ondrej Lunter.
Štát problém znásobuje
Takáto situácia podľa jeho slov bráni racionálnej diskusii o možnostiach a výhodách projektu, ktoré by mohli prispieť k rozvoju postihnutých lokalít bez zásadnejšieho negatívneho vplyvu na život v nich.
„Takto zas a znovu štát problém nerieši, ale vlastným babráctvom ho znásobuje. Lebo si zas a znovu niekto nespravil domácu úlohu. Výsledkom bude len ďalšia žlč, zlosť a pocit, že štát na ľudí kašle,“ uzavrel Ondrej Lunter.
