Stúpajúce ceny energií boli predzvesťou ruskej agresie, tvrdí europoslanec Martin Hojsík (PS/RE). Slovensko a Európa podľa jeho názoru potrebujú v prvom rade začať využívať zelené energie. Informoval o tom na online brífingu na tému Energetická nezávislosť a potravinová bezpečnosť EÚ vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu.
„Ceny energií a ceny plynu stúpajú už od minulého leta a bolo to akousi predzvesťou ruskej agresie na Ukrajine. To, čo musí Slovensko a celá Európa robiť v prvom rade, je znížiť spotrebu a začať využívať zelené energie. Je to niečo, čo sme na Slovensku nie že zanedbali, ale priamo podkopávali posledných 15 rokov. Vedeli sme, že Rusko nie je spoľahlivý partner minimálne od invázie na Ukrajinu v roku 2014,“ uviedol Hojsík.
Spotreba fosílnych palív
Predchádzajúce vlády ako aj terajšia vláda tieto varovania ignorovali a vyberali sa opačným smerom. Riešenie vidí v tom, aby sa znížila spotreba fosílnych palív ako takých, čo môže pomôcť nielen bezpečnosti Slovenska, ale aj klíme celkovo.
Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt
Vojna na Ukrajine: Rusi použili bomby s bielym fosforom, Biden sa obáva chemických zbraní a Zelenskyj chce tvrdšie sankcie (online)
„Potrebujeme rozbehnúť podporné mechanizmy na zatepľovanie a zelené energie, ktoré boli z fondu obnovy plánované až na jeseň. Musíme s nimi začať hneď. Rovnako treba uvoľniť miliardu, ktorá leží na účte Environmentálneho fondu a použiť aspoň polovicu, aby malé a stredné firmy a domácnosti, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou mohli znížiť svoju spotrebu a začať využívať obnoviteľné zdroje,“ skonštatoval europoslanec.
Veľká cena za odstrihnutie
Za dôležité považuje tiež odstrániť byrokraciu, ktorá je podľa jeho slov na Slovensku v oblasti zelenej energie mimoriadne široká.
Podľa europoslanca Roberta Hajšela (Smer-SD/S/D) je potrebné uvažovať nad tým, či je vôbec únosné, aby sa Slovensko a Európska únia vedeli odstrihnúť od ruského plynu hneď. Podľa jeho názoru ani o rok by sa odstrihnutie od ruského plynu nezaobišlo bez veľkých dôsledkov na ceny energií a schopnosti zásobovať energiou štáty, ktoré ležia na vnútrozemí.
„Ak hovoríme o rokoch 2025 až 2026, možno áno, ale budeme sa musieť pripraviť na veľkú cenu za to,“ uzavrel Hajšel.
