Podľa Slovenskej informačnej služby môže byť v budúcnosti presmerovaný tranzit plynu mimo Ukrajiny a Slovenska na úrovni 16 až 32 miliárd metrov kubických ročne.
Slovenská informačná služba (SIS) okrem iného venovala a stále venuje svoju pozornosť aj energetickej oblasti. V ostatnom období ju zaujali najmä otázky energetickej bezpečnosti Slovenska v budúcnosti, a s tým súvisiace vyhliadky v dodávkach zemného plynu a ropy z Ruska na Slovensko a ďalej do Európy. Aj podľa správy SIS treba počítať s plánmi Ruskej federácie postaviť nové plynovodné trasy a tým z časti obísť Ukrajinu pri dodávkach plynu do Európy. Podľa našej tajnej služby sa však netreba úplne obávať zastavenia tranzitu plynu cez Ukrajinu a Slovensko do EÚ. „Z doteraz známych poznatkov vyplýva, že presmerovaných môže byť medzi 16 až 32 miliárd metrov kubických ukrajinského tranzitu ročne, a nie ruskou stranou deklarovaných 63 miliárd metrov kubických,“ uviedla slovenská tajná služba vo svojej správe.
Budúcnosť v preprave plynu
Slovensko by tak malo aj po presmerovaní tranzitu plynu naďalej na preprave tejto komodity ďalej do Európy zarábať. V súčasnosti totiž spoločnosť Eustream, ktorá prevádzkuje slovenskú prepravnú sieť, prepraví ročne zhruba 50 miliárd metrov kubických plynu. Pritom ešte pred desiatimi rokmi to bolo približne 80 miliárd metrov kubických. Správa slovenskej tajnej služby však bola vypracovaná ešte predtým, ako Rusi spolu s Nemcami, aj napriek všetkým možným sankciám, ktoré zaviedla Európska únia voči ruskej veľmoci, sa dohodli na rozšírení plynovodu Nord Stream. Časť tranzitu plynu z Ruska do Európy by sa mala na úkor Ukrajiny a Slovenska presunúť najmä do plánovaného plynovodu, ktorý by mal ísť cez Turecko. Všetko je však podľa SIS zatiaľ iba na papieri. „K novému projektu zatiaľ existuje len memorandum o porozumení medzi Gazpromom a tureckým Botasom, kde sa obe spoločnosti dohodli na realizácii štúdie uskutočniteľnosti. Chýba medzivládna rusko-turecká dohoda, projektové konzorcium, povolenia a licencie na položenie potrubia na dne tureckej ekonomickej zóny Čierneho mora,“ uvádza SIS. Aj preto slovenská tajná služba predpokladá, že Rusi nestihnú presmerovať časť dodávok plynu už od roku 2019, ako to deklarovali.
Tranzit ropy
Pokojnejší by sme mali byť v otázke dovozu a prepravy ropy. Pri tejto komodite slovenská tajná služba nepredpokladá väčšie zmeny. A to aj napriek tomu, že má podľa nich Rusko pri rope širšie možnosti presmerovať tranzit mimo Ukrajiny a Slovenska. „Mohlo by na to využiť už existujúce ropovody alebo námorné terminály. Zatiaľ však nie sú poznatky, že by takýto krok Rusko pripravovalo a v čase prebytku ropy na trhu je to veľmi nepravdepodobné,“ konštatovala SIS, ktorá taktiež monitorovala a stále monitoruje bezpečnosť jadrových zariadení a jadrových materiálov na Slovensku.
