Novelu zákona o tepelnej energetike, ktorá by zrušila takzvané teplárenské nevoľníctvo, stopol samotný premiér Igor Matovič. Ten pritom ešte ako opozičný politik viackrát kritizoval teplárenskú novelu, ktorá dala veľkým výrobcom tepla právo veta v stavebnom konaní pri výstavbe domových kotolní. „Žiaľ návrh sme napokon na žiadosť premiéra z “kilečka“ museli odstrániť,“ povedal v rozhovore pre portál vEnergetike.sk a agentúru SITA štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Premiérova obava bola podľa Galeka postavená najmä na zvyšovaní cien tepla pre ostávajúcich zákazníkov existujúceho centrálneho zásobovania teplom (CZT).
Ministerstvo hospodárstva sa nevzdáva
Zrušenie teplárenského nevoľníctva mali strany SaS aj OĽaNO vo svojich volebných programoch a je aj súčasťou programového vyhlásenia vlády. Ministerstvo hospodárstva sa preto nevzdáva. „V rámci následných stretnutí bolo premiérovi predložených viacero porovnaní, čísel a vysvetlení, pričom táto tému bude ešte predmetom ďalších rokovaní,“ dodal Galek.
Hneď po nástupe na ministerstvo hospodárstva nominanti SaS zahrnuli zrušenie teplárenského nevoľníctva aj do takzvaného “kilečka“. Teda súboru návrhov zákonov na rýchle presadenie. Princíp podľa Galeka spočíval v odobraní práva veta záväzného stanoviska existujúcemu dodávateľovi tepla a presun tejto právomoci na obec. „Žiadna likvidácia CZT by sa tak nekonala, iba na zákonnej úrovni by sa zrovnoprávnilo postavenie dvoch subjektov, ktoré majú ten istý koncový produkt – teplo a teplú vodu. Odobrali by sme skrátka atómovú bombu, ktorou bolo možné zlikvidovať akýkoľvek zámer na vymedzenom území a rozhodnutie by ostalo na obci,“ vysvetlil Galek.
Ceny energií už nebudú diktovať úradníci. Slovensko čaká deregulácia
Rozhodovala by samospráva
Obec by tak posúdila jednak súlad s územným plánom a tiež, či ide o účinné CZT. Podľa štátneho tajomníka by sa tak vytvoril tlak na to, aby sa teplo vyrábalo iba v účinných CZT, tak ako to žiada aj Európska komisia. “V súčasnej situácii je možné zákon prirovnať k stavu, ako keby si chcel niekto otvoriť večierku a súhlas na podnikanie by si musel žiadať od najbližšieho supermarketu,“ konštatoval Galek.
Rozhodoval ústavný súd
Poslanci za OĽaNO a SaS vtedy ako ešte opoziční poslanci podali návrh na Ústavný súd SR, aby preskúmal ústavnosť zákona o tepelnej energetike po tom, ako sa opakovane nepodarilo v parlamente schváliť novelu tohto zákona. Členovia zákonodarného orgánu ju odmietli už v prvom čítaní. Cieľom novely bolo “okresať“ postavenie veľkých teplární v stavebnom konaní pri výstavbe domových kotolní. Predkladatelia navrhovali, aby veľkí výrobcovia tepla nemali právomoc zúčastniť sa na stavebnom konaní a nemohli vydávať záväzné stanovisko k plánovanej výstavbe domovej kotolne. Ústavný súd v novembri minulého roka na neverejnom zasadnutí pléna rozhodol, že nevyhovie návrhu poslancov z októbra 2018.
ŠPECIÁL: Na energiách sa dá ušetriť aj počas zimy. Ako na to?
Opoziční poslanci už v roku 2015 napadli na Ústavnom súde SR zákon o tepelnej energetike. Vtedy súd skúmal návrh skupiny 47 poslancov Národnej rady SR, ktorí tvrdili, že niektoré ustanovenia zákona o tepelnej energetike sú v rozpore s ústavou, lebo obmedzujú vlastnícke práva majiteľov bytov a nútia ich odoberať dodávky tepla od veľkého výrobcu z centrálneho zdroja. Súčasne im podľa nich kladú ťažko prekonateľné prekážky, ak si chcú zabezpečiť dodávku tepla, napríklad zriadením vlastného zdroja tepla. Ústavný súd im v jeseni 2016 taktiež nevyhovel.
