Veľkým výrobcom tepla napríklad chýba v koncepcii regulačného úradu zodpovedaná otázka, kto bude znášať náklady za doplatky energeticky chudobným domácnostiam.
Koncepcia boja s energetickou chudobou, ktorú začiatkom decembra zverejnil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), nevyrieši tento problém na Slovensku. Myslia si to teplári združení v Slovenskom zväze výrobcov tepla (SZVT). „Oceňujeme, že sa aj Slovensko začína zaoberať problémom energetickej chudoby, návrh koncepcie by však potreboval doplniť zásadné veci, potrebné pre reálne riešenie tohto spoločenského problému,“ uviedol predseda predstavenstva SZVT Miroslav Obšivaný.
Veľkým výrobcom tepla napríklad chýba v koncepcii zodpovedaná otázka, kto bude znášať náklady za doplatky energeticky chudobným domácnostiam. Koncepcia totiž hovorí o možnosti vytvorenia podporného mechanizmu pre ľudí, založeného na doplatkoch na výdavky na úroveň priemernej spotreby. „Takéto dotovanie cien, by len pre potreby domácností, ktoré sú zásobované teplom prostredníctvom centrálneho zásobovania teplom, predstavovalo zvýšenie nákladov o 75 miliónov eur,“ dodal Obšivaný. A ak by podporný mechanizmu platil pre všetky spôsoby vykurovania a prípravy tepla a teplej úžitkovej vody, tak by podľa neho minimálne nároky na riešenie energetickej chudoby boli približne 200 miliónov eur. K tomu pritom treba pripočítať ešte náklady na zabezpečenie zásobovania elektrinou na svietenie a prevádzku domácich spotrebičov a plynu na varenie.
„V koncepcii nám chýba aj to, že návrhu riešenia tak vážneho spoločensko-ekonomického problému nepredchádzala odborná diskusia nielen za účasti dodávateľov energií, ale aj spotrebiteľov a inštitúcií zaoberajúcich sa sociálnymi otázkami,“ konštatoval Obšivaný. V rámci pripomienkového konania dostal regulačný úrad 142 pripomienok, z toho zásadných bolo 50 a zásadných s rozporom 51.
Energetická chudoba znamená ťažkosť alebo neschopnosť udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky ako aj ťažkosť alebo neschopnosť mať k dispozícii za primeranú cenu iné základné energetické služby. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa za príjemnú teplotu v obývacej izbe považuje 21 °C a v ostatných miestnostiach 18 °C. Najzraniteľnejšie sociálne skupiny sú práve skupiny s nízkymi príjmami. Sem patria osoby staršie než 65 rokov, osamelí rodičia, nezamestnaní alebo osoby poberajúce sociálne dávky. Koho sa nakoniec bude týkať pomoc pri riešení energetickej chudoby, v súčasnosti ešte nie je jasné. Pomocou vyhlášok je totiž potrebné ešte stanoviť náklady na zabezpečenie minimálnej energetickej potreby domácnosti či určiť hranice minimálneho čistého príjmu domácnosti.
Podľa koncepcie by sa mohla energetická chudoba na Slovensku riešiť vytvorením špeciálnych taríf dodávateľmi energií. Regulačný úrad by mohol energetickú chudobu vyriešiť vyhláškou, ktorá stanoví špeciálne tarify za distribúciu energií a zakáže prerušenie distribúcie elektriny, plynu a tepla pre „energeticky chudobných“ odberateľov. Energetická chudoba na Slovensku by sa mohla riešiť aj vytvorením inštitútu takzvaného verejného dodávateľa, ktorý by zabezpečoval dodávky energií pre odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby.
Podľa štúdie MESA 10 a Inštitútu pre energetickú chudobu (ESI) z roku 2012, spĺňalo definíciu energeticky chudobných ľudí, tí ktorí majú nedoplatky na bývaní, približne 7,5 % obyvateľstva Slovenska. ÚRSO zatiaľ nezverejnil analýzu, ktorá by vyčíslila počet energeticky chudobných domácností. Úrad len vo svojej koncepcii konštatoval, že „je predpoklad, že pomerne veľa domácností na Slovensku je ohrozených energetickou chudobou.“
