Ponúkli sme Ukrajincom alternatívu, ako im dodať plyn. Samozrejme, že sme brali do úvahy aj to, aby sme pri snahe pomôcť nášmu východnému susedovi neporušili zmluvné záväzky s tretími stranami. Čiže tak, aby bol aj vlk nažratý a aj ovca zostala celá. Naša alternatíva sa im však nepáčila.
Chudák plyn hral minulý týždeň znova hlavnú úlohu nielen v našej a európskej energetike, ale dokonca aj vo svetovej. Chudák preto, lebo sa o ňom už niekoľko týždňov nerozpráva ako je to čistá a komfortná energia, ale na všetky strany sa len vykrikuje, kto za neho nezaplatí, kto ho komu vypne, kto má akú cenu, a kto ho odkiaľ a komu dodá. Teda či sa použije alebo nie v rámci akejsi plynovej vojny. Po tom všetkom, čo sa o chudákovi plynu a jeho možnej kríze porozprávalo a popísalo, sa začali už aj samotní samovrahovia pýtať: Budem si ešte môcť niekedy pustiť plyn?
Najviac by sa mali pripravovať na obdobie bez plynu Ukrajinci. Tí nestíhajú za plyn platiť Rusom. A vyzerá to tak, že v súčasnej dobe by na plyn nemali, aj keby im ho Rusi dávali zadarmo. Jeden z najväčších svetových demokratov, ruský prezident Putin, sa už nechal počuť, že Ukrajinci majú ešte mesiac, aby si splnili svoje záväzky. Všetci však vieme, že o mesiac nebudú mať Ukrajinci o nič viac peňazí ako je to dnes, práve naopak, ešte menej. Ukrajinci preto už niekoľko týždňov klopú u susedov, aby im s plynom pomohli. Všetci susedia patriaci do Európskej únie, čiže Poľsko, Maďarsko a Slovensko, ponúkli svojmu susedovi pomocnú ruku. V tom problém nebol a nie je. Problém je však u samotných Ukrajincov. Tí totiž nevedia o pomoc riadne a slušne poprosiť, tak ako sa na slušný štát patrí. Teda aspoň Slovensko o pomoc neprosili. Práve naopak. Už vyše roka si o projekte spätného chodu dodávok plynu zo Slovenska na Ukrajinu vymýšľajú. Predstavitelia nášho prepravcu zemného plynu sa neraz nestíhali čudovať, ako sa projekt vyvíja a ako už plyn zo Slovenska na Ukrajinu prúdi. Jednoducho nás nenápadne zatiahli do hry pri ich vyjednávaniach s Ruskom o cenách plynu.
Samozrejme nie sme malicherní a nečakali sme o prosíkanie z východu. Ponúkli sme Ukrajincom alternatívu, ako im plyn dodať. Samozrejme, že sme brali do úvahy aj to, aby sme pri snahe pomôcť nášmu východnému susedovi neporušili zmluvné záväzky s tretími stranami. Čiže tak, aby bol aj vlk nažratý a aj ovca zostala celá. Naša alternatíva sa im však nepáčila, lebo oni chcú viac. Ukrajinci nás tak tlačia, neraz aj cez predstaviteľov Európskej komisie, či dokonca prostredníctvom ďalších najväčších svetových demokratov z USA, do nimi navrhovaného projektu, ktorý by podľa všetkého znamenal porušenie dohôd. A je jedno s kým sú tie dohody uzatvorené. Aj keby boli so samotným diablom. Dohody, ktoré boli nejako historicky nastavené, sa predsa majú plniť.
Uvidíme ako to celé s reverzom medzi Slovenskom a Ukrajinou dopadne. Najvyšší predstavitelia si dali dva týždne, aby niečo ešte vymysleli. Slovensko by však nemalo podľahnúť ani tlaku komisie, ani už opakujúcim sa telefonátom amerického viceprezidenta nášmu premiérovi. Musíme si držať aspoň akú takú pozíciu. Aj keď je nám všetkým ľúto, v akej situácii sa Ukrajina nachádza.
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
