Premiér Robert Fico chce podpísať so starým ako aj s novým vlastníkom Slovenských elektrární memorandum o opcii štátu na kúpu 17-percentného podielu. Zainteresované strany vraj s tým problém nemajú. Bude aj tu platiť staré známe, niečo za niečo?
Minulý týždeň oznámil najvyšší šéf Enelu v Londýne, že rokovania s československými finančníkmi z EPH o predaji podielu v Slovenských elektrárňach naďalej pokračujú a sú už vo finálnej fáze. Dá sa teda očakávať, že už čoskoro bude ruka v rukáve. Teda aspoň vo formálnej podobe, keďže nového vlastníka akcií slovenského dominantného výrobcu elektriny pred reálnym vstupom do podniku čaká ešte niekoľko minimálne byrokratických prekážok. V ten istý čas, ako sa konala veľká enelácka konferencia v Londýne, zasadala v Bratislave vláda. Nebolo by na tom nič čudné, veď streda už tradične patrí vládnym rokovaniam, keby sa na ňom ministri nezaoberali nejakým materiálom o situácii pri predaji elektrární. Preto o nejakom, lebo aj tento materiál sa zaradil do plejády najtajnejších materiálov v republike. Premiér Robert Fico však na tlačovej besede po rokovaní jeho kabinetu v súvislosti s predajom elektrární prezradil zaujímavú vec. Povedal, že ak sa predaj častí talianskych akcií v elektrárňach uskutoční do konca roka, jeho vláda bude taktiež do konca roka žiadať zúčastnené strany o podpis akéhosi memoranda, v ktorom sa všetci zaviažu, že budú súhlasiť s opciou pre štát na 17-percentný podiel v prípade ďalšieho predaja talianskych akcií. Eneláci chcú teraz predať zhruba 33-percentný podiel Slovenských elektrární a zvyšný 30-percentný podiel potom, ako dostavajú dva jadrové bloky v Atómovej elektrárni Mochovce. A práve z druhého balíka chce predseda vlády ukrojiť pre štát 17 percent akcií. Štát by sa tak potom stal majoritným 51-percentným podielom v elektrárňach.
Niečo za niečo?
Zo strany premiéra ide o očakávaný krok, ktorý vlastne naznačoval, odkedy sa prevalilo, že Taliani majú energetického biznisu na Slovensku už akurát tak dosť. Predseda vlády by navýšením štátneho podielu v elektrárňach taktiež potvrdil svoje slová o posilňovaní pozície štátu v energetických podnikoch. Jeho slová pochopil aj samotný šéf Enelu, ktorý priamo z Londýna odkázal, že ide o vcelku logický postoj vlády. Povedal však aj to, že vo veci podpisu memoranda neexistuje žiadny konflikt a že to tak chápe aj potenciálny nový vlastník elektrární. De facto tak potvrdil, že všetci sú pripravení na podpis memoranda, ktoré zaručí štátu v prípade záujmu navýšenie podielu v elektrárňach na majoritu. Po vyjadreniach oboch predstaviteľov sa natíska otázka, že čo za to. Lebo pri predstave, že EPH bude len tak súhlasiť s nejakou opciou, ktorá ho môže dostať do pozície minoritného hráča v takom podniku, akým sú Slovenské elektrárne, sa musí každému aspoň úsmev na tvári vyčariť. Možno sa štát vzdá manažérskych kompetencií v prospech minoritného vlastníka, ako to už neraz pri energetických biznisoch urobil. Alebo pôjde o celkom niečo iné, čo nás ešte môže nemilo prekvapiť. V každom prípade aj tu bude platiť staré známe, niečo za niečo. Ide predsa o bohapustý biznis a nie o fazuľky.
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
