Z Košíc znelo premiérovo hlasné NIE pre plány komisie, ktoré hovoria o 40-percentnej redukcii skleníkových plynov a pre plány zvyšovania výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energií. Fico tak chce zabezpečiť pre slovenské podniky ich konkurencieschopnosť.
Koncom uplynulého týždňa napol náš premiér svaly. A to hneď po začiatku predvolebnej kampane na prezidenta SR. Niet sa čo čudovať, veď chce byť vo voľbách úspešný. Zaujímavé však na tom je, že svoje svaly napol, aj napriek operovanej achilovke, proti samotnému Bruselu. Po rokovaní so šéfom firmy U.S. Steel Košice odkázal svojim kolegom z Európskej komisie, nech nepočítajú s jeho súhlasným kývaním hlavy pri diskusii o problematike skleníkových plynov. Z Košíc znelo jeho hlasné NIE pre plány komisie, ktoré hovoria o 40-percentnej redukcii skleníkových plynov a pre plány zvyšovania výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Fico tak chce zabezpečiť pre slovenské podniky ich konkurencieschopnosť.
Jeho vláda sa chce teraz s košickou oceliarňou a so železiarňami v Podbrezovej dohodnúť na spoločnom stanovisku, ktoré bude prezentovať v Bruseli. A tak sa z nášho premiéra, v kuloároch známeho aj pod prezývkou Bojovník za práva priemerného občana, stáva už aj záchranca našich firiem. Tých firiem, ktorým zvýšil dane, respektíve zaviedol pre ne nové. Tých firiem, ktorým v boji o „blaho“ priemerného občana zhoršoval podnikateľské prostredie. Tých firiem, ktorým neraz nevedel prísť na meno, lebo sa napríklad opovážili zvýšiť pre občanov cenu svojich služieb a tovarov, pričom svojim zamestnancom dávajú iba podpriemernú mzdu.
No buďme radi, že aspoň niečo chce premiér pre tie firmy urobiť. Je chvályhodné, že nechodia naši najvyšší predstavitelia do Bruselu len hlúpo kývať hlavou z hora nadol, ale že aspoň na začiatku majú svoj názor na vec. Aj keď je otázne, že dokedy nechajú napríklad takí Nemci nášmu premiérovi v otázke skleníkových plynov či vo využívaní obnoviteľných zdrojov jeho vlastný názor. Ale to už bude po prezidentských voľbách a boj za slovenské firmy potom môže pomaly, ale isto odísť do zabudnutia. Teda aspoň do času ďalších dôležitých volieb.
Situácia okolo dostavby tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce sa už pomaly ale isto dostáva do trápnosti. Znova sa nepodarilo akcionárom schváliť dodatočné prostriedky na dostavbu jadrových blokov. Zástupcovia štátu nedali na to súhlas. Vraj si ešte musia vypracovať ďalšie analýzy. Koľko už len bolo tých analýz za tie roky vypracovaných. Nestačí, povedalo si ministerstvo hospodárstva. A možno, že má aj pravdu. Že je potrebné si ešte niečo preveriť, overiť či potvrdiť. Ale potom treba jasne povedať, čo sa v celom procese deje. Čo je v ňom choré. Pretože to len zase vyvoláva špekulácie a dáva priestor pre všelijakých pseudoanalytikov či nebodaj investigatívnych opozičných politikov.
Celý proces dostavby blokov sa tak naťahuje a naťahuje. Aj keď trochu pritiahnuté za vlasy, ale som zvedavý, kto vyhrá v zaujímavom a napínavom súboji. Mám na mysli či sa skôr postaví diaľnica z Bratislavy do Košíc, alebo nové mochovecké jadrové bloky.
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
