Minister hospodárstva Pavol Pavlis minulý týždeň vyslovil jasné posolstvo. Tretí a štvrtý blok Atómovej elektrárne Mochovce musíme už dostavať. Bude zaujímavé sledovať, kedy štátni zástupcovia zdvihnú za navýšenie rozpočtu pre Mochovce ruku. Bude to ešte pred ukončením procesu predaja elektrární?
Nové jadrové bloky v Mochovciach budú. Toto tvrdenie si môžeme dovoliť vysloviť potom, čo minister hospodárstva Pavol Pavlis povedal minulý týždeň na návšteve rozostavaných mochoveckých blokov. Minister sa totiž jednoznačne vyjadril. S aktuálnym stavom dostavby mochoveckých blokov síce nebol spokojný, ale dnes už existuje podľa neho iba jediná možnosť: jadrové bloky dostavať za každú cenu. Talianom tak aspoň na chvíľu urobil radosť. Ak sa majú totiž jadrové bloky dostavať za každú cenu, môžu už počítať so schválením navýšenia prostriedkov na ich dostavbu. Na druhej strane však ešte musí taliansky investor zostať v strese. Ani povestná srnka totiž netuší, kedy štát ako minoritný akcionár Slovenských elektrární za navýšenie rozpočtu zdvihne ruku. Prvý pokus minulý piatok nevyšiel. Že vraj treba ešte rokovať o nejakých opatreniach, ktoré majú dostavbu Mochoviec zachrániť. Rozhodovať o novom rozpočte sa tak bude o necelé dva týždne. Či je to definitívny dátum, nikto nevie. Teda aspoň Taliani určite nie.
Tu nastáva otázka, čo vedie štát k tomu, že celý proces schvaľovania nového rozpočtu pre dostavbu Mochoviec naťahuje, keď je jasné, že dostavať to chce. V hre sú asi iba dva dôvody. Prvý je, že štátu fakt leží na srdci šafárenie pri dostavbe mochoveckých blokovo a pomalosť Talianov v celom procese. Novými opatreniami, na ktorých sa majú dohodnúť akcionári, tak chce dosiahnuť, že sa náklady na dostavbu predsa len o niečo okrešú a ostatné prezentované termíny dostavby už budú definitívne. Ak je toto za tým, tak pred ministrom hospodárstva a jeho ľuďmi v elektrárňach klobúk dole. Veď ide o ušľachtilý cieľ. Lenže to by sme neboli na Slovensku poznajúc našich politikov, keby sa nenúkal aj druhý dôvod. Štát možno naťahuje schválenie nového rozpočtu pre dostavbu Mochoviec len preto, aby si nechal v procese predaja majoritného podielu Slovenských elektrární, ktorý rozbehol taliansky Enel, tromfy v rukách. Nedostavané Mochovce sú totiž pri predaji elektrární veľkou témou aj pre nových potenciálnych investorov.
Ešte má predsa napadá jeden taký ľudový krčmový dôvod, prečo štát oddiaľuje schválenie rozpočtu pre dostavbu Mochoviec: spriaznené firmy terajšej vlády, ktoré vlastne majú pod palcom hocijakú vládnu garnitúru, požadujú väčší koláč zo zákaziek pri dostavbe Mochoviec. A pokiaľ sa neprijmú na to tie správne opatrenia, tak rozkaz znie jasne: za žiadnu cenu nepustiť do obehu už ani cent.
Keď sa chce, tak sa dá…
Ukrajina už tretí mesiac môže odoberať plyn zo Slovenska. Prostredníctvom reverzu sme jej sľúbili, teda lepšie povedané slovenský prepravca plynu spoločnosť Eustream, že jej ročne dodáme zhruba 10 miliárd metrov kubických plynu. Ukrajincom sa to pôvodne málilo a tlačili nás aj prostredníctvom Európskej komisie, aby sme išli do projektu, vďaka ktorému by mali zo Slovenska síce viac plynu, ale my by sme tým porušili záväzky voči ruskému dodávateľovi plynu. Chceli pomoc za každú cenu od každého iného, len samy preto urobili veľmi málo. Zdá sa, že viac chodili na rôzne rokovania, ako reálne konali. A pritom stačilo tak málo. Minulý týždeň sa totiž začala robiť ďalšia aukcia na novú voľnú kapacitu v reverznom plynovode Vojany-Užhorod. Pýtali sme sa slovenského prepravcu ropy, ako je možné, že zrazu budú môcť Ukrajinci ročne odoberať zo Slovenska o 1,5 miliárd metrov kubických plynu viac, ako sa pôvodne plánovalo. Odpoveď bola jednoduchá: ukrajinská strana urobila technické zmeny. Takže keď sa chce, tak sa dá…
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
