Nový minister hospodárstva, ktorý stojí za „štátnym prevratom“ vo Vodnej elektrární Gabčíkovo, chce do rúk štátu prikúpiť naspäť akcie Slovenských elektrární.
Slovenská energetika už má svojho nového ministerského šéfa. Petra Žigu. Známeho smeráka a košického podnikateľa. Nejde o neznámu persónu, ktorá by doteraz nemala nič s energetikou. Minimálne v uplynulom volebnom období stál nový minister hospodárstva za „štátnym prevratom“ vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo. Bolo to ešte v čase, keď šéfoval ministerstvu životného prostredia. Vyzerá to tak, že štátne chúťky nového ministra, ktorý už na rezorte hospodárstva pôsobil ako štátny tajomník (počas tohto obdobia si pripisuje zásluhy na spätnom odkúpení spoločnosti Transpetrol do rúk štátu) nezostanú len pri gabčíkovskej elektrárni. Minulý týždeň sa totiž po prvom rokovaní nového vládneho kabinetu nechal počuť, že on osobne bude ako minister hospodárstva za to, aby štát minimálne prikúpil ďalšie akcie Slovenských elektrární. Takéto podniky majú byť podľa neho jednoducho v rukách štátu.
Za koľko?
V prípade elektrární to však nebude mať nový minister hospodárstva také jednoduché, ako to bolo pri Gabčíkove, keď mu jeho verný spoločník ako šéf Vodohospodárskej výstavby zabezpečil jednostranné vypovedanie zmluvy o prevádzkovaní vodnej elektrárne so Slovenskými elektrárňami. K ďalším akciám slovenského dominantného výrobcu elektriny sa štát totiž dostane len za peniaze. A zrejme nepôjde len o fazuľky. O tom, koľko bude stáť predávaný podiel budú totiž po dostavbe Atómovej elektrárne Mochovce zrejme rozhodovať šikovní biznis chlapci z česko-slovenského energetického holdingu. A že sú to šikovní chlapci nepochybuje asi nik. Tam už štát zrejme nepochodí s vydieracími maniermi ako to v minulých rokoch ukázal, respektíve mohol ešte viac ukázať, pri talianskom vlastníkovi elektrární. Česko-slovenskí chlapci štátu pustia taký chlp, aký sa rozhodnú oni, a za takú cenu, ktorá bude pre nich zisková.
Zabrzdí kúpu politika?
Kupovanie akcií elektrární ešte môže zabrzdiť politický problém. Jeden koaličný partner, strana Most-Híd, bola totiž ešte pred voľbami silno presvedčená, že štát by takéto akcie nemal vlastniť. Vraj neraz sa potvrdilo, že štát je zlý vlastník. Pri súčasnej politickej sile tejto strany je však len málo pravdepodobné, že sa ich pri prípadnom kupovaní akcií elektrární niekto na niečo bude pýtať. Obzvlášť, keď druhá najsilnejšia vládna strana by najradšej skúpila do rúk štátu aj strategické zmrzlinárne.
Gabčíkovská nášľapná mína
Pri gabčíkovskej vodnej elektrárni ešte treba dodať, že ide o parádnu nášľapnú mínu. Štát si ju síce opätovne zobral pod svoje krídla takpovediac zadarmíčko, ale s hrozbou stámiliónovej súdnej prehry. Slovenské elektrárne, ktoré ovládal, respektíve ešte na chvíľu ovláda, taliansky Enel, sa totiž chystajú vyhrať medzinárodný súd za takmer 600 miliónov eur. Ak sa im to podarí, tak na ministerskej stoličke na životnom prostredí bude zrejme už sedieť iný vystrašený minister, ale táto stámiliónová prehra by sa mala zapísať do životopisu nového ministra hospodárstva. Ešte potom tu tak mať tú hmotnú zodpovednosť politikov, o ktorej už jedna vládna stranička vykrikuje pár mesiacov, tak by bolo vcelku zaujímavé sledovať koniec jedného nákupného maniaka. Treba však dodať, že ak by na medzinárodnom súde nakoniec uspel štát, a dokonca by sa mu podarilo vysúdiť požadovaných zhruba 500 miliónov eur, tak éra nákupného maniaka by sa mohla ešte len začať.
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
