Dalo sa očakávať, že šéf socialistov sa bude snažiť získať späť do rúk štátu podnik, ktorý mu môže pred parlamentnými voľbami pred voličmi poslúžiť ako ďalší tromf.
Minulý týždeň predseda vlády Robert Fico svojim obľúbeným baníkom viac menej prezradil, že jeho vláda sa bude snažiť získať akcie Enelu, ktoré vlastní v Slovenských elektrárňach a ktoré sa talianska skupina rozhodla predať. Konečne vyšiel šéf socialistov s pravdou von. Aj keď vlastne, nejde o žiadnu prekvapivú informáciu. Dalo sa s tým počítať. Dalo sa počítať s tým, že predseda vlády, ktorý by sprivatizované podniky najradšej znárodnil, keby mu v tom nebránilo naše členstvo v EÚ, sa bude aspoň takouto cestou snažiť prinavrátiť svojmu ľudu podnik, ktorý tak ťažko zakladali ešte v minulom tisícročí. A na ktorom sa mohli spriaznené duše, teda vyvolení z ľudu, naučiť „správnemu podnikaniu“. Je otázne, či chce súčasná vládna garnitúra získať najväčšieho slovenského výrobcu elektriny preto, aby sa ukázala v dobrom svetle pred svojimi voličmi, alebo, aby sa mohli do firmy vrátiť spomínaní vyvolení. Asi jedno s druhým, ale faktom je, že keby sa to najväčšiemu socialistovi podarilo, stal by sa pre svojich voličov pomaly polobohom, no minimálne novým Jánošíkom. Viete si predstaviť veľkosť jeho ega na pódiu pred zaplneným kultúrnym domom, mesiac pred voľbami, v momente keď do mikrofónu svojim zamatovým hlasom po tisícikrát opakuje, že aká je tá pravica zlá, že len všetko rozpredala a aká je ta ľavica perfektná, že nikdy nič väčšie nepredala. A dokonca sa jej podarilo získať naspäť také podniky ako Slovenský plynárenský priemysel a Slovenské elektrárne. Popravde, ja si to ani neviem predstaviť. Škoda len, že sa nedostaneme k vecnej debate o tom, za akú cenu štát aktíva naspäť do rúk získal, či získa. To vypláva na povrch, až keď tu už súčasná pravica či ľavica nebude. Teda dúfajme, že už tu nebudú.
Ruský plyn, slovenské rúry, ukrajinské faktúry….
Začiatkom minulého týždňa zaujala ešte jedna udalosť. Spoločnosti Eustream sa podarilo v rekordne krátkom čase splniť Ukrajincom sen o plyne zo západu. Aj keď je viac menej isté, že pôjde o ten istý ruský plyn, za ktorý Rusom v súčasnosti neplatia, tento plyn sa bude po dlhej a strastiplnej ceste minimálne tváriť, že je zo západu a nie z východu. V konečnom dôsledku však bude zaujímavé sledovať, ako si budú naši východní susedia plniť svoje záväzky voči dodávateľom, ktorí im plyn cez slovenské rúry dodajú. Nechcem im krivdiť, hlavne v tejto pre nich ťažkej dobe, ale peniaze sú asi to posledné čoho majú nazvyš. Uvidíme teda, či trpezlivosť dodávateľských spoločností bude väčšia, ako doba splatnosti faktúr za dodaný plyn.
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
