Dnes si už len málokto spomenie na to, že bývalý minister Pavol Rusko stál aj za privatizáciou Slovenských elektrární.
Klec nám spadla. Toto české príslovie môžeme použiť pri ďalšom bývalom ministrovi. Kým v prvých dvoch prípadoch sa ešte bývalým ministrom ako tak darí brániť mriežkovatému pohľadu, ten tretí si ho už plnými dúškami poctivo užíva. A to ešte pred týždňom sa veselo pohyboval po obchodnom centre.
Bývalý minister hospodárstva Pavol Rusko bol ako minister medzi novinármi (okrem iného) známy svojimi “modrými“ pondelkami. Neexistoval pondelok počas jeho ministrovania, na ktorom by neoznámil po víkende zblednutým novinárom príchod nového investora na Slovensko. Do dejín ministerstva hospodárstva sa však zapísal aj niektorými energetickými témami, ktoré sa nám možno po rozviazaní jazyka bývalého ministra ešte vrátia na stôl v dosť prekvapujúcich podobách.
Predaj elektrární
Dnes si už len málokto spomenie na to, že bývalý minister stál za privatizáciou Slovenských elektrární. Teda bol aspoň na čele pri ukončení celého procesu. Bol to práve on, kto na jeseň v roku 2004 odporučil vláde Mikuláša Dzurindu, aby majoritný podiel slovenského dominantného výrobcu elektriny predal štát talianskemu Enelu. Bol to práve on, ktorý s vtedajším šéfom Enelu vo februári 2005 podpísal na Bôriku transakčné dokumenty privatizácie.
Minister Rusko sa pri obhajobe, prečo odporučil vláde práve taliansky Enel, ktorý mal napríklad po privatizácií elektrární bez akejkoľvek skúsenosti v jadre dostavať Mochovce, pekne vyhovoril na privatizačnú komisiu, ktorá určila Enel za víťaza. A teraz ruku na srdce! Viete si predstaviť Pavla Ruska v pozícii ministra, aby len tak niečo nechal na nejakú komisiu? Inak mimochodom, pred konečným verdiktom privatizačnej komisie mali všetci novinári čakajúci na jej rozhodnutie už pripravené takzvané flash správy, že víťazom privatizačného tendra sa stal český ČEZ. To bolo potom pre nich prekvapko. Nóóó Bože, veď všetci mohli mať zlé informácie, alebo všetci len jednoducho nesprávne tipovali. Alebo…Nie nadarmo sa hovorí: tak dlho sa s krčahom po vodu chodí, až pokiaľ sa v opičom spise neobjavíš.
Predaj paroplynu a zmenky
A v opičom spise sa objavil aj ďalší energetický predaj, ktorý sa uskutočnil počas Ruskovho ministrovania. Išlo o predaj bratislavského Paroplynového cyklu. Vraj sa nepredal za toľko za koľko sa mohol a istí finanční žraloci prišli k nemu lacnejšie. Za toto už bol chvíľu Rusko obvinený, ale netrvalo to dlho. Možno vyjdú na povrch aj podrobnosti okolo zmeniek, ktoré Rusko už ako minister hospodárstva podpísal známemu podnikateľovi z oblasti energetiky.
Šikovný nástupca
Práve spomínané zmenky stáli Pavla Ruska kreslo vo vláde. Namiesto neho nastúpil “šikovný“ nástupca Jirko Malchárek. Ten, ktorého meno v opičom spise je asi najviac spomínané, volali novinári formulista. Lebo do tých sa vyznal. Ale napríklad o energetike nemal ani chýru. Jedna historka za všetky. Pavol Rusko na sklonku svojej ministerskej kariéry chcel ešte v Bruseli vylobovať, aby sme nakoniec nemuseli odstaviť dva bloky jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Tie sme sa zaviazali odstaviť ako daň za vstup do EÚ. Keď sme sa nového ministra formulistu opýtali po jednom rokovaní vlády, či bude pokračovať v krokoch svojho predchodcu, tak len nervózne odvrkol, že nič sa nebude rušiť, a Slovensko odstaví oba jadrové bloky, teda aj V1 aj V2. Keď sme ho jemne upozornili, že V2 sa odstavovať vôbec nemá, tak už zvýšeným hlasom nám drzo odvetil, že on predsa ako minister vie, ktoré bloky má, a ktoré nemá odstaviť. No, minister formulista jednoducho nepochopil, že v Jaslovských Bohuniciach máme respektíve sme mali aktívne dva bloky elektrárne V1 a dva bloky elektrárne V2, ktoré fičia a ešte dlhší čas fičať budú. Prítomní novinármi sa s veľkým rehotom nakoniec dohodli, že z neho nebudú robiť ešte väčšieho ako je, a jeho vyjadrenia nepoužili. (Protijadroví Rakúšania by sa dozaista aspoň na chvíľu potešili)
Ale hlavne, že pán “minister“ poslúchal tých, ktorých mal. Ešteže v ministerskom kresle vďaka predčasným voľbám nebol dlhý čas, lebo už sa pripravoval predaj veľkých štátnych teplární.
Na záver…
Nedávno sa ma kolega opýtal, že čo si myslím, že o koľko rokov dostihnú “poctivých“ politikov ich “nezištne štátnické“ kroky. Ja som mu odpovedal, že tak o t + desať rokov. Zatiaľ to v troch prípadoch vyšlo. Takže by som radil “poctivým“ politikom, hoc aj za pomoci oboch rúk, aby si počítali svoje roky v politike. Lebo napríklad jeden z nich už minimálne v najbližších dňoch nebude mať len pondelky “modré“.
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
