Šéf Enelu ani nestihol dopovedať, že proces predaja 66-percentného podielu elektrární naďalej pokračuje, a už im slovenský premiér odkázal, že to také jednoduché nebudú mať ani na tomto poli. Predseda slovenskej vlády im totiž de facto politicky predaj ich podielu zakázal.
Talianska spoločnosť Enel zrejme nikdy nemala takú chuť utiecť zo Slovenska ako v ostatnom období. Po tom, čo im štát zobral riadenie biznisu vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo, po tom, ako ho prinútil plniť si sľuby pri dostavbe Mochoviec, po tom, ako sa po podniku prechádzali či ešte stále prechádzajú policajti a inšpektori z Najvyššieho kontrolného úradu SR, sa minulý týždeň vrátila rétorika predsedu vlády ohľadom procesu ich predávaného podielu v Slovenských elektrárňach. Šéf Enelu minulý týždeň v Londýne ani nestihol dopovedať, že proces predaja 66-percentného podielu naďalej pokračuje, a že záväzné ponuky očakávajú od nových potenciálnych vlastníkov slovenského dominantného výrobcu elektriny do začiatku apríla, a už im slovenský premiér odkázal, že to také jednoduché nebudú mať ani na tomto poli. Predseda slovenskej vlády im totiž de facto politicky predaj ich podielu zakázal. V Rádiu Slovensko povedal, že pokiaľ Taliani nedokončia dostavbu Mochoviec, tak nech na predaj ich podielu veľmi rýchlo zabudnú. Teda, že predať to síce môžu, ale nový investor sa má už dopredu pripraviť na energetické peklo, ktoré mu s úškrnom na tvári pripraví jeho vláda. Možno ešte horšie ako zažívajú Taliani v súčasnosti.
Tajuplná hra?
Čo mal na mysli premiér slovenskej vlády, keď tieto tvrdenia povedal? Veď už neraz sa nie práve najlichotivejšie vyjadril na adresu Talianov, na ich pôsobenie v slovenskom podniku. Tak nech idú do čerta, keď sú takí alebo onakí. Sú za tým len Mochovce? Alebo premiér pokračuje v tajuplnej hre o elektrárne? Na všetky tieto otázky si v súčasnosti musí odpovedať každý sám. Lebo až čas ukáže, čo za tým naozaj bolo.
Chrabrosť, čestnosť, nebojácnosť a najmä odvaha
Nový investor pre elektrárne sa tak bude len veľmi ťažko hľadať. Ak sa niekto len predsa rozhodne ignorovať verejné vyhlásenia súčasného slovenského vodcu, pôjde o veľmi odvážneho investora, ktorý verí, že ľavica po nasledujúcich parlamentných voľbách opráši opozičné lavice. Alebo pôjde o investora, ktorý vie s našim premiérom a jeho energetickými poradcami nielen pekne rokovať, ale aj vcelku slušne obchodovať. A možno pôjde o investora, ktorý spĺňa všetky spomínané atribúty.
Akcia Jánošík?
V každom prípade je zaujímavé, ako sa vláda snaží svojimi krokmi, nielen ako oni tvrdia robiť poriadok v privatizácií elektrární, ale v podstate aj umelo znižovať cenu predávaného podielu. Či to robí štát pre vyššie spomínaného nového investora, alebo sám pre seba, aby sa naplnili činy Juraja Jánošíka, ktorý bohatým bral a chudobným dával, teda aspoň podľa legendy, je nateraz vo hviezdach. Isté však je, že Taliani ešte ani len nezačali zo Slovenska utekať a už sú spotení, ako po riadnom maratóne. Taktiež je isté, že budú Taliani odzemok skákať, ak sa im podarí predaj elektrární zrealizovať, a ak za ne dostanú aspoň toľko, za koľko ich kúpili.
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
