Ministerstvo odkázalo Enelu, že vôbec nemajú v pláne sa s nimi v súčasnosti, keď predaj ich podielu v Slovenských elektrárňach má vrcholiť, dohodnúť na uzatvorení privatizačného procesu. Predávať podiel bez toho, aby ešte nebol uzatvorený ani ten pôvodný predaj, vyznieva prinajmenšom smiešne.
Už je asi každému jasné, kto v energetike aspoň vie aký je rozdiel medzi elektrinou a plynom, že súčasný vládny kabinet predaj 66-percentného podielu Slovenských elektrární len tak na pokoji nenechá. Taliansky Enel, ktorý podiel predáva, dostáva od vládnej garnitúry údery z každej strany. Po poslaní policajtov a inšpektorov z Najvyššieho kontrolného úradu SR do elektrární, po odobratí gabčíkovskej vodnej elektrárni, či po donútení Talianov dostavať jadrové bloky v Mochovciach a zrekonštruovať pre baníkov tepelné elektrárne v Novákoch, prišiel minulý týždeň ďalší vládny úder. Ministerstvo hospodárstva odkázalo svojim akcionárskym kolegom v Slovenských elektrárňach, že vôbec nemajú v pláne sa s nimi v súčasnosti, keď predaj elektrární má vrcholiť, dohodnúť na uzatvorení privatizačného procesu ešte z roku 2006. Predávať podiel bez toho, aby ešte nebol uzatvorený ani ten pôvodný predaj na základe, ktorého vlastne môžu teraz niečo Taliani vôbec na Slovensku predávať, vyznieva prinajmenšom smiešne a neprofesionálne. Ako sa k tomu postavia potenciálni investori si nateraz asi nikto netrúfne tipnúť. Taliansky investor však môže očakávať, že ak by sa im aj podarilo predať podiel s touto štátnou ťarchou, tak musia počítať s ďalším poklesom kúpnej ceny. Na druhej strane ich chuť zutekať zo Slovenska sa dnes zdá taká veľká, že veľmi ľahko môže predčiť očakávané zisky z predaja podielu.
Viackrát sme už tipovali, že o čo v celej záležitosti ide vládnemu kabinetu. Hlavne, keď na jednej strane donekonečna opakuje, akí sú Taliani v elektrárňach zlí hospodári, a na druhej strane im hádže pri predaji ich podielu nie polená, ale celé stromy. Opakovať naše domienky, že čo sa deje v hlave vedúceho ministerského kabinetu a jeho energetických poradcov, už nemá ani význam. Isté však je, že pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami musí predaj či nepredaj slovenského dominantného výrobcu elektriny vyzerať tak, aby slovenský ľud mal aspoň na istý čas pocit víťazstva v tejto energetickej bitke.
Kde sa schovala strata?
Minulý predsviatkový týždeň zaujala ešte jedna informácia. A to hospodárenie Slovenského plynárenského priemyslu. Čuduj sa svete, aj napriek všetkým prognózam a kuvičím hlasom, dosiahol štátom riadený podnik v minulom roku čistý zisk 289 miliónov eur. A to pritom všetci opoziční politici a energetickí „experti“ hovorili a stále hovoria o stratovej firme. Tak, kde je tá strata? Tak ako to do čerta je? Možno keby neexistovala politická regulácia pri cenách plynu pre domácnosti by mohol byť zisk ešte väčší, ale v každom prípade najväčší dodávateľ plynu vlani zisk dosiahol. Aj keď si musíme na druhej strane naliať čistého vína a otvorene si povedať, že účtovníctvo je krásna disciplína, ktorá dokáže aj nemožné. Vďaka nej môžete nakúpiť slony a vykázať ceruzky.
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
