Do takejto výšky bude prevádzkovateľ jadrového zariadenia zodpovedať za každú jadrovú udalosť, v dôsledku ktorej vznikla jadrová škoda. Poslanci zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí posunuli do druhého čítania.
Legislatíva upravujúca jadrovú energetiku na Slovensku by sa čoskoro mala rozšíriť. Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí totiž poslanci posunuli do druhého čítania. Problematiku zodpovednosti za jadrovú škodu doteraz rieši atómový zákon. Podľa Úradu jadrového dozoru SR (ÚJD) to však už nestačí.
„Už v roku 2008 bola akútna potreba novej právnej úpravy občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu vychádzajúc zo záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Viedenského dohovoru. Aj ďalšie európske a mimoeurópske štáty s existujúcim alebo plánovaným jadrovým programom, medzi nimi napríklad Fínsko, Švajčiarsko, Južná Kórea, Spojené arabské emiráty, Kanada majú tiež samostatné zákony o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu,“ zdôvodnil potrebu nového zákona jadrový dozorný orgán.
Návrh zákona dotvára podľa ÚJD právny rámec uceleného jadrového práva. Okrem iného zákon stanovuje sumy, ktoré bude musieť v prípade nejakej jadrovej udalosti prevádzkovateľ jadrového zariadenia vyplatiť na krytie škôd. Prevádzkovateľ jadrového zariadenia má podľa navrhovaného zákona zodpovedať počas uvádzania do prevádzky a počas prevádzky každého jadrového zariadenia za každú jadrovú udalosť, v dôsledku ktorej vznikla jadrová škoda, najviac do výšky 300 miliónov eur. Ak nastane škoda s jadrovými reaktormi slúžiacimi výlučne na vedecké, pedagogické alebo výskumné účely, zodpovednosť bude najviac 185 miliónov eur za každú jadrovú udalosť. Do sumy 185 miliónov eur má prevádzkovateľ zodpovedať aj za škodu pri nakladaní s jadrovými materiálmi a nakladaní s vyhoreným jadrovým palivom.
