Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším podielom nákladov domácností na energie ku celkovým výdavkom. Viac ako polovica slovenských domácností vynakladá na účty za energie vyše 10 % z príjmu, čím sa nachádzajú v ohrození energetickou chudobou. S tým, že štát by mal podporovať nízkopríjmové domácnosti, ktoré čelia vysokým nákladom na kúrenie a elektrinu, súhlasí takmer 63 % osôb.
„Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala k riešeniu energetickej chudoby. Prišla však ďalšia zima a ohrozené domácnosti opäť zostávajú bez cielenej podpory. Trpia tým ľudia aj životné prostredie. Častejšie smogové situácie navyše zhoršujú naše zdravie a zvyšujú riziko infekčných ochorení,“ povedala Liliana Rástocká zo Slovenskej klimatickej iniciatívy.
Riešenia energetickej chudoby podľa vedcov
Riešenia problému energetickej chudoby ponúkajú aj vedci zo Slovenskej akadémie vied. Podľa nich treba v prvom rade schváliť definíciu energetickej chudoby, ktorá stále chýba. Kompetentní by mali zabezpečiť ochranu pre ľudí v najväčšej núdzi. Predĺžiť im lehotu pred odpojením od energetických sietí, zabezpečiť možnosť predplateného odberu, zvyšovať energetickú efektívnosť aj pre nízkopríjmové domácnosti, či zabezpečiť priamu finančnú podporu na krytie zvýšených nákladov na energie.
Aj keď sa energetická chudoba už rieši niekoľko rokov, minimálne dve ostatné vlády sľubovali tým najzraniteľnejším, že systém nastavia tak, aby nezostali bez dodávok tepla či elektriny. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ešte pod bývalým vedením Ľubomíra Jahnátka prišiel v apríli minulého roka s novou koncepciou na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. Komplexné riešenie energetickej chudoby na Slovensku uzrie svetlo sveta zrejme až v novom regulačnom období. Teda po roku 2021.
Na riešenie energetickej chudoby si ešte počkáme, minimálne dva roky
Najprv akútne prípady
Nový predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andrej Juris však dovtedy chce riešiť aspoň akútne prípady. „V prvej akútnej fáze by chcel úrad implementovať aspoň niektoré prvky ochrany zraniteľných spotrebiteľov, ktoré je možné prijať ešte v rámci existujúceho regulačného rámca súčasnej regulačnej politiky, teda ešte do konca budúceho roka. Ďalšia fáza systémového riešenia tejto problematiky, vrátane nevyhnutných komplexných legislatívnych zmien, môže prísť prijatím novej regulačnej politiky,“ uviedol v septembri pre portál vEnergetike.sk hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
ÚRSO by chcel vyriešiť energetickú chudobu na Slovensku napríklad aj zavedením príspevku na energie. Ten by bol súčasťou príspevku na bývanie. Určený by však bol výlučne na úhradu nákladov na energie. Pre riešenie vyplácania príspevku na energie na Slovensku navrhoval regulátor použiť systém kreditných meracích systémov. Náklady na zavádzanie kreditných meradiel by mala znášať distribučná spoločnosť, príspevok na energie by mal byť hradený zo štátneho rozpočtu. Domácnosti, ktoré by dostali od príslušného sociálneho odboru úradu práce štatút energeticky chudobnej domácnosti, by mali podľa počtu členov rodiny dostať od štátu príspevok na energie od zhruba 10 eur do 28,5 eura. Podľa počtu rodín poberajúcich príspevok na bývanie v roku 2017 by tak príspevok na energie zaťažil štátny rozpočet sumou 7,8 milióna eur.
Nové vedenie regulačného úradu neplánuje vypracovať úplne novú analýzu. „Existujúci návrh koncepcie hodnotí Andrej Juris ako solídnu analýzu danej problematiky, ktorú sa však nepodarilo ďalej posunúť, neprijali sa žiadne riešenia aj vzhľadom na rozdielne názory ministerstiev v minulosti. Je to však dobré východisko pre otvorenie odbornej debaty,“ dodal Igaz s tým, že úlohou ÚRSO bude teraz definovať a napĺňať rámec riešenia energetickej chudoby zmysluplným obsahom.
Zvyšovanie príjmov nás ochráni pred energetickou chudobou, myslí si Žiga
Energetická chudoba vo svete
Energetická chudoba je stav, keď priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácnosti. Slovenská republika nemá schválenú presnú a konkrétnejšiu definíciu energetickej chudoby. ÚRSO navrhol, aby sa pod pojmom energetickej chudoby rozumel stav, keď jednotlivci alebo domácnosti nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vykurovania a ďalších energií potrebných na fungovanie domácnosti. To v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje 10 % priemerných výdavkov domácnosti na energie z celkových čistých peňažných príjmov domácnosti a zároveň táto domácnosť spĺňa podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi.
Vo svete energetická chudoba znamená ťažkosť alebo neschopnosť udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky, ako aj ťažkosť alebo neschopnosť mať k dispozícii za primeranú cenu iné základné energetické služby. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa za príjemnú teplotu v obývacej izbe považuje 21 °C a v ostatných miestnostiach 18 °C. Najzraniteľnejšie sociálne skupiny sú práve skupiny s nízkymi príjmami. Sem patria osoby staršie ako 65 rokov, osamelí rodičia, nezamestnaní alebo osoby poberajúce sociálne dávky.
