Veterné a fotovoltické elektrárne tento rok dosiahnu historický míľnik, v EÚ majú vyrobiť viac elektriny ako zdroje na fosílne palivá

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Veterná elektráreň
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Tento článok pre vás načítala AI.

Hlavným ťahúňom rastu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sú vo svete aj naďalej veterné a fotovoltické elektrárne. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) očakávaná zvýšená spotreba elektriny význam obnoviteľných zdrojov ešte posilní.

V roku 2023 dodali obnoviteľné zdroje vo svete 30 % elektriny, v roku 2025 to už podľa IEA bude 35 %. Pod tento rast sa podpísali najmä veterné a fotovoltické elektrárne, keďže vodné elektrárne v rôznych častiach sveta bojovali najmä so zníženou hladinou riek.

Nový historický míľnik

Negatívne dopady klimatických zmien v čoraz väčšej miere vidíme aj u nás. Znižovanie výroby energie z fosílnych palív a nastavenie optimálneho mixu výroby elektriny z vetra, slnka a vody je aj preto pre Slovensko čoraz dôležitejšie,“ uviedol člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) Ján Lacko.

Už tento rok dosiahnu veterné a fotovoltické elektrárne podľa IEA nový historický míľnik, keď v Európskej únii (EÚ) vyrobia viac elektriny ako zdroje na fosílne palivá.

Legislatívne bariéry

Je to pochopiteľné, rýchlosť výstavby veterných a fotovoltických elektrární je významne kratšia. Ich rozvoj na Slovensku však stále spomaľujú povoľovacie procesy, v rámci ktorých sme sa od minulého roka veľmi dopredu nepohli,“ zhodnotil Lacko.

Strategický význam veterných a fotovoltických elektrární pre flexibilné pokrývanie očakávaného rastu spotreby elektriny na Slovensku by sme však podľa neho nemali podceňovať.

Ak by sa odstránili legislatívne bariéry, tak je možné tieto zdroje nasadiť veľmi rýchlo,“ dodal.

Očakávaný vysoký rast spotreby

Dôvodom očakávaného vysokého rastu spotreby je aj opätovný nábeh energeticky intenzívneho priemyslu, ako je hutnícky priemysel. Významne k rastu spotreby však prispieva aj rozvoj umelej inteligencie a dátové centrá.

Kým v roku 2022 sa tento sektor podieľal na celosvetovej spotreby približne 1 až 1,3 %, v roku 2026 to už budú 2 %. Pre porovnanie, celosvetová výroba hliníka, ktorá patrí aj v rámci hutníckeho priemyslu medzi vysoko energeticky náročné, je približne 4 %.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján Lacko
Firmy a inštitúcie EU Európska úniaMedzinárodná energetická agentúra (IEA)SAPI Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu