Vietor, slnko, voda a jadro by mali byť budúcnosťou EÚ, podľa Javorčíka je tu však jeden problém - VIDEO

Jadrová energia spolu s vetrom, slnkom a vodou by mali byť základom pre budúci energetický mix Európskej únie. Na týchto energiách by mala stáť naša budúcnosť. Je o tom presvedčený generálny riaditeľ Rady Európskej únie pre dopravu, energetiku, životné prostredie a vzdelávanie Peter Javorčík.

Ako však uviedol v rozhovore s Miroslavom Wlachovským v podcaste Okno do sveta, je tu jeden problém. Svet založený na fosílnych palivách odumiera, ale ten nový, s energetickým mixom založeným na obnoviteľných zdrojoch a jadre, tu ešte nie je. „Je to miesto, ktoré treba prekonať. Ale je to beh na dlhé trate. Nie je to na rok, na dva, realitou to bude možno o 10, 20 rokov,“ podotkol Javorčík.

Konkurencieschopnosť Európy

Európska únia si je podľa neho vedomá, že ceny energií v USA alebo v Číne sú niekoľko násobne nižšie, ako máme v Európe. Konkurencieschopnosť nášho európskeho priemyslu je tak ťažko skúšaná.

„Toto je systémový problém pre EÚ ako takú. Jednoducho nemáme tie klasické zdroje energií ako je ropa, plyn, fosílne paliva, na ktorých bol energetický systém doteraz založený. Ropu a plyn musíme dovážať. Spojené štáty majú vlastné zásoby a sú momentálne veľkým exportérom. Netreba nejakú veľkú analýzu, aby sme vedeli, že keď človek musí niečo dovážať, tak tie ceny sú pre neho oveľa vyššie,“ dodal Javorčík s tým, že netreba zabúdať, že v podobnej situácii sú aj napríklad iní konkurenti, Japonsko, Kórea, ktorí tiež nemajú tie zdroje.

„A keď si pozrieš vývoj cien u nás a v týchto krajinách, tak je rovnaký. Čiže voči nim túto konkurenčnú nevýhodu nemáme, ale voči Amerike jednoznačne,“ doplnil.

Zásahy do regulácie

Jednou z možností, ako dosiahnuť nižšie ceny energií v Európe by mohli byť zásahy do regulácie. Touto cestou však EÚ podľa Javorčíka nechce ísť, keďže by sa nám mohla v budúcnosti škaredo vypomstiť. Dlhodobé riešenie je podľa neho byť nezávislí od zdrojov energií.

„Budúcnosť je mať energetický mix založený na obnoviteľných zdrojoch. Vietor, slnko, voda spolu s jadrovou energetikou. Tam je tiež závislosť na zdrojoch, na uráne, ale je to neporovnateľné so súčasnou závislosťou na rope a plyne,“ podotkol Javorčík. Európa podľa neho potrebuje reštart európskeho priemyslu.

Nešťastné rozhodnutie Nemecka

„Keď sa pozrieme na jednu z hlavných krajín Európy, Nemecko, tak nie je v úplne najlepšom stave. Sami si strelili trošku do nohy, keď sa tak veľkoryso vzdali jadrovej energie a spoľahli sa, že to doriešia plynom. No a potom prišla kríza s Ruskom a weaponizácia energetiky. Energetická závislosť Európy na ruských zdrojoch energie začala byť Rusmi využívaná ako geopolitický nástroj a zbraň,“ dodal Javorčík.

Jednu z príčin, prečo sme tam, kde sme, je podľa neho rozhodnutie Nemecka zavrieť po jadrovej katastrofe v japonskej Fukušime svoje atómové elektrárne. Viedlo to totiž k zvýšeniu importu fosílnych palív a k iniciatívam ako NordStream, ktoré mnohí, vrátane Slovenska, kritizovali.

Odpojenie od ruského plynu

„Ale to už je za nami a myslím, že sami Nemci si uvedomujú, že spravili chybu. Nechcem citovať Pelíšky, ale je to asi v tomto kontexte,“ konštatoval Javorčík. Stále je v Európskej únii platný záväzok odpojiť sa od energetických zdrojov z Ruska.

„Za rok a pol sme znížili podiel ruského plynu zo 45 na 15 percent,“ dodal Javorčík. Síce sme ako Európska únia za to zaplatili vyššími cenami energií, ale podľa únie to bol z dlhodobého hľadiska správny krok.

„Má to svoje zjavné limity, lebo za posledný rok sa dovoz energetických surovín, hlavne plynu, z Ruska stabilizoval a narástol. To je predmetom silných diskusií v Bruseli a čaká sa aj na návrh zo strany komisie, ako v dohľadnej dobe túto závislosť odstrániť úplne. Ale je to silne politická a dosť kontroverzná téma. Treba si uvedomiť, že každé odpojenie zdroja vedie k zníženiu ponuky a tlaku na ceny. Čiže v rámci tejto diverzifikácie treba byť trošku opatrný, aby to nespôsobilo nárast cien, čo bude mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť. Ale je dôležité mať tú politickú ambíciu a ísť v tom smere, aby sme sa od ruských zdrojov odpojili,“ uzavrel Javorčík.

>>> Celý rozhovor s Petrom Javorčíkom