Vodíkové technológie sú podľa podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča energetickou budúcnosťou Európy. Ako uviedol analytik Across Private Investments Dominik Hapl, globálny vodíkový trh sa v roku 2020 odhadoval na 150 mld. USD a predpokladá sa, že v období medzi rokmi 2020 až 2027 porastie jeho objem ročným tempom na úrovni okolo 9,2 %.
Dopyt po vodíku by mal byť akcelerovaný globálnym dopytom po zelenom vodíku, keďže sa očakávajú rastúce obavy o životné prostredie a prísne regulácie emisií CO2 v jednotlivých krajinách. Pred pár dňami sa na Slovensku uskutočnila vodíková konferencia organizovaná rezortom hospodárstva.
Dôležitá úloha pri dekarbonizácii
Zelený vodík je šetrný k životnému prostrediu. Očakáva sa, že zelený vodík bude hrať dôležitú úlohu pri dekarbonizácii tých odvetví hospodárstva, ktoré sa ťažko elektrifikujú, ako je letectvo, diaľková nákladná doprava a ťažká výroba.
Slováci sa dočkajú prvých čerpacích staníc na vodík už v jeseni, financované budú z eurofondov
„Predpokladá sa, že prítomnosť priaznivých vládnych politík na podporu vodíkového hospodárstva spolu s rastúcimi environmentálnymi obavami o emisie uhlíka z využívania fosílnych palív spôsobia v nasledujúcich rokoch dopyt po zelenom vodíku,“ hovorí Hapl.
Podiel môže získať aj slovenský investor
Podiel na svetovej vodíkovej ekonomike môže získať aj slovenský investor. Pomocou burzovo obchodovateľného fondu (ETF) s názvom L&G Hydrogen Economy, ktorý vznikol vo februári tohto roka a kopíruje výkonnosť Solactive Hydrogen Indexu.
Fond investuje do 37 spoločností, ktoré sa vo veľkej miere zameriavajú na vodíkovú technológiu. Medzi nimi sú firmy ako Plug Power, Cell Impact, Bloom Energy, Bullard Power System, FuelCell Energy, Toyota motor, Daimler alebo Hyundai motor.
Geograficky investuje fond 24 % do spoločností v USA, 14 % do firiem v Spojenom kráľovstve, 12 % zdrojov do Nemecka, 11 % do Južnej Kórey a 10 % do Japonska. Zvyšné percentá pripadajú na ostatné krajiny.
