Slovensko nevyužíva potenciál vodnej energie dostatočne. Zhodujú sa na tom zamestnávatelia ako aj výrobcovia zelenej energie. Vodné elektrárne, ktoré dnes produkujú 17 % celkovej elektriny krajiny, môžu zohrávať kľúčovú úlohu v dekarbonizácii našej energetiky a tvorbe nových pracovných miest.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) spoločne so Slovenskou asociáciou udržateľnej energetiky (SAPI) však upozorňujú na alarmujúci fakt.
„Dnes využívame iba štvrtinu hydroenergetického potenciálu malých vodných elektrární. Slovensko má dlhoročnú tradíciu výroby elektrickej energie z vody. Okrem veľkých projektov, ktorým je napríklad aj avizovaný projekt prečerpávajúcej elektráreň na Ipli, by sme sa mali sústrediť aj na zvýšenie využitia potenciálu, ktorý ponúkajú malé vodné elektrárne,“ vysvetľuje Ján Karaba, riaditeľ SAPI.
Využitie potenciálu malých vodných elektrární
Využitie potenciálu malých vodných elektrární je kľúčovým aj pre budúcnosť pracovných miest nielen v rámci priemyslu. Dnes už totiž nestačí, aby Slovensko ponúkalo investorom, ktorí zvažujú investíciu u nás, iba kvalifikovanú pracovnú silu.
Výroba elektriny z vody je vysoko nad plánom, jesenné povodne však za tým nehľadajte
„Investori už nepozerajú len na pracovnú silu, ale kladú aj ďalšie dve zásadné otázky. Dokážeme ekologicky spracovať odpad a vieme sa v danej krajine dostať k energii z obnoviteľných zdrojov?,“ zdôrazňuje Andrej Lasz, generálny sekretár APZD.
Základ pre dodržiavanie ESG kritérií
Zelená energia, vrátane tej z vodných elektrární, je totiž základom pre dodržiavanie ESG kritérií (Environmental, Social, Governance – spoločensky zodpovedné podnikanie), ktoré sú dnes nevyhnutné pre každú zodpovednú firmu.
„Ak nedokážeme zabezpečiť dostatok zelenej elektriny zo solárnych, veterných či vodných zdrojov, Slovensko sa môže dostať mimo radar potenciálnych investorov,“ upozorňuje Lasz.
Spoľahlivý a bezemisný zdroj energie
Vodná energia je spoľahlivý, bezemisný zdroj, ktorý môže aj na Slovensku zohrať významnú úlohu pri dekarbonizácii energetiky, ale aj prechode priemyslu na zelené energie. Len pre porovnanie, kým na Slovensku sa vodné elektrárne na celkovej výrobe elektriny podieľajú 17-timi percentami, v susednom Rakúsku je to až 61 %.
Rozvoj hydroenergetiky sa nezaobíde bez výziev a prekážok, ukázala konferencia HydroTurbo 2024
Zatiaľ čo výstavba veľkých prečerpávacích elektrární môže trvať aj 10 rokov, malé vodné elektrárne môžu priniesť výsledky už v krátkodobom horizonte, ak sa odstránia prekážky.
„Zjednodušenie povoľovacích procesov je nevyhnutné. V praxi sme sa stretli s prípadmi, kde sa príprava projektov zbytočne zdržala na roky. Jednou z ciest ako zvýšiť efektivitu a využiť hydroenergetický potenciál vo väčšej miere je napríklad aj modernizácia existujúcich zdrojov,“ uviedol Peter Hegeduš, konateľ spoločnosti Hydroenergia, s.r.o., ktorá prevádzkuje Vodné dielo Želiezovce.
Krok vpred
Krokom vpred je podľa SAPI a APZD aj v prípade projektov vodných elektrární novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorá nedávno prešla parlamentom. Ján Karaba ju vníma ako jeden z prvých krokov v rámci vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku.
„Novela síce nie je dokonalá, ale otvára dvere rýchlejšiemu schvaľovaniu projektov. Ak chceme dosiahnuť významný pokrok v oblasti obnoviteľných zdrojov, musíme ďalej pokračovať v zlepšovaní legislatívnych podmienok, pretože bez ďalších úprav sa rozvoj bude naďalej oneskorovať,“ doplnil Karaba.
Stratégia pre lepšie využívanie energie vodných tokov
Ministerstvo životného prostredia SR by malo podľa SAPI a APZD novú stratégiu pre lepšie využívanie energie vodných tokov, s osobitným dôrazom na nevyužitý potenciál malých vodných elektrární. Zároveň by sa mali zjednodušiť a zjednotiť povoľovacie procesy podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a rámcovej smernice o vodách.
PPA zmluvy na dodávku zelenej elektriny sú na Slovensku novinkou, podľa odborníkov však majú veľký potenciál
„Dôležité je, aby sa posudzovala iba samotná vodná stavba, keďže energetická časť projektu nemá priamy vplyv na kvalitu vody ani životné prostredie,“ konštatoval Karaba.