Takmer 100 % nových kapacít na výrobu elektriny vo svete tvorili minulý rok obnoviteľné zdroje energie, lídrom v ich výstavbe bola Čína.
Podobný trend zaznamenala výroba elektriny v roku 2024 aj na Slovensku, avšak podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energie je tempo stále pomalé najmä kvôli pretrvávajúcim prekážkam rozvoja.
Solárne a veterné elektrárne
Aj podľa Útvaru hodnoty za peniaze bude Slovensko potrebovať až 8 000 megawattov veterných elektrární a 9 000 megawattov fotovoltických elektrární, a to aj v prípade výstavby novej jadrovej elektrárne.
Štát by sa mal pripraviť na zvýšený záujem domácnosti o zelené zdroje, môže za to adresná energopomoc
Obnoviteľné zdroje energie (OZE) tvorili minulý rok celosvetovo až 92,5 % nových kapacít na výrobu elektriny. Podľa Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu (IRENA) pribudli nové OZE s inštalovaným výkonom 585 000 megawattov (MW), z toho až 96,6 % tvorili solárne a veterné elektrárne.
„Aj minulý rok potvrdil, že obnoviteľné zdroje sú technicky, ekonomicky a z pohľadu rýchlosti výstavby, a teda aj schopnosti reagovať na rastúcu spotrebu elektriny, dostupnejšie ako tradičné zdroje, teda plynové, uhoľné, či jadrové elektrárne,“ dodal Ján Karaba, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI).
Líder vo výstavbe
V roku 2024 nesmerovali významné investície do OZE iba v krajinách EÚ alebo USA. Lídrom výstavby OZE bola Čína, ktorej podiel na nových zelených kapacitách dosiahol až 64 %.
Slovenskú energetiku čakajú veľké zmeny, ministerstvo mení viacero zákonov naraz
„Okrem environmentálnych výhod sú motiváciou najmä veľmi nízke výrobné náklady zelených zdrojov. Slovenská ekonomika postavená stále významne na priemysle a výrobných odvetviach tak môže byť o pár rokov v konkurenčnej nevýhode oproti iným krajinám, ak nezlepší podmienky povoľovania zelených zdrojov,“ upozornil Karaba.
Inovácie v batériových úložiskách: hybridné chladenie, bezkonkurenčná účinnosť, najvyššia bezpečnosť na trhu
Nielen Čína, ale aj India, teda krajiny, ktoré dlhé roky vsádzali najmä na výrobu elektriny z uhlia, plynu, či jadrové elektrárne, sa totiž stávajú lídrami v prechode na zelenú energetiku.
Dekarbonizácia priemyslu
Ako informovalo SAPI, na Slovensku minulý rok prakticky 100 % novo pripojených 280,16 megawattov kapacít na výrobu elektriny tvorili OZE, konkrétne fotovoltické elektrárne.
Aj keď toto tempo podľa SAPI dokonca predbieha ciele vyplývajúce z Národného energetického a klimatického plánu, nebude to stačiť pre potreby dekarbonizácie priemyslu.
Svet je v obchodnej vojne. V novom svete bude rozhodovať vojenská sila a energetické bohatstvo
„Rýchlejší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie je nevyhnutný pre pokrytie rastu spotreby elektriny na Slovensku, ktorý nás čaká či chceme alebo nie. Aj štátne analýzy ukazujú, že ani nový jadrový zdroj, ktorému sa zo strany štátu venuje viac pozornosti ako zeleným zdrojom, nebude vedieť tento nárast pokryť,“ zdôraznil Karaba.
Nový jadrový zdroj
Napríklad aj analýza Útvaru hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií SR potvrdila, že aj v prípade výstavby nového jadrového zdroja budeme do roku 2050 potrebovať viac ako 9 000 MW fotovoltických elektrání a 8 000 MW veterných elektrární. Dnes pritom máme v prevádzke len 1 100 MW fotovoltických elektrární a 3 MW veterných elektrární.
O dotácie na „zelené“ zariadenia je stále enormný záujem. Preplácanie poukážok však spomaľujú chyby v žiadostiach
Ako potvrdzujú aj minuloročné prírastky OZE vo svete, nielen v Európe, na Slovensku podľa Karabu trestuhodne strácame čas.
„Štát stále nedokázal urýchliť povoľovanie obnoviteľných zdrojov energie a odstrániť finančné bariéry pre ich pripojenie a prevádzku. Naopak, napríklad regulačný úrad od tohto roka zvýšil poplatok za prístup do sústav (tzv. G-komponent) a za pomalé odstraňovanie bariér nám dokonca hrozí žaloba zo strany Európskej komisie,“ uzavrel Karaba.
