Vykurovacia sezóna je za nami. Slovenské domácnosti ju prežili bez ujmy. Pre väčšinu odberateľov nastal čas zúčtovania. Do 31. mája musí správca doručiť vlastníkom bytov ročné vyúčtovanie nákladov na bývanie, v ktorom nesmú chýbať údaje k platbám za teplo na vykurovanie a ohrev teplej vody. Nejedna domácnosť je v očakávaní, či jej uplynulá vykurovacia sezóna prinesie preplatok alebo nedoplatok.
Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT) domácnosti upokojuje, že z pohľadu vývoja počasia v roku 2024 sa nemusia obávať zvýšených nákladov na teplo. Prvá polovica roka bola mimoriadne teplá a každý mesiac zaznamenal vyššie globálne teploty než ten istý mesiac predchádzajúceho roka. Ostatné mesiace od júla do decembra sa zaradili medzi druhé najteplejšie v histórii záznamov, hneď za rokom 2023.
Domácnosti sa nedoplatkov nemusia obávať
„Vývoj počasia tak prispel k tomu, že počas vykurovacej sezóny nebolo potrebné kúriť viac ako obvykle. Naopak, teplári dodali svojim odberateľom v priemere o 1,7 % tepla menej ako v predchádzajúcom roku. Preto sa domácnosti nemusia obávať nedoplatkov z titulu vysokej spotreby tepla,“ uviedol predseda predstavenstva SZVT Stanislav Janiš.
Slovensko zvládlo vykurovaciu sezónu, domácnosti zemnému plynu naďalej dôverujú
Nedoplatkov sa domácnosti nemusia obávať ani pre nárast cien tepla. Ceny tepla pre domácnosti a vybraných koncových odberateľov totiž boli aj v roku 2024 vládou zastropované. „Konečná výška preplatkov respektíve nedoplatkov tak bude závisieť od nastavenia výšky zálohových platieb,“ dodal Janiš.
Fakturácia nákladov
V zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca povinný doručiť odberateľom vyúčtovanie za kalendárny rok, to jest za obdobie od 1.1. do 31.12., a to najneskôr do 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka. Vo vyúčtovaní domácnosti najviac zaujímajú práve údaje o nákladoch na dodané teplo na vykurovanie a na prípravu teplej vody.
Vláda uložila štátnej akciovke povinnosť napĺňať zásobníky plynu, SPP je na to pripravený
„Preto je potrebné vedieť, že dodávatelia tepla fakturujú náklady za spotrebu tepla správcom domov. Fakturácia prebieha podľa spotrieb nameraných na meračoch tepla, ktoré sú umiestnené na vstupe do obytného domu,“ doplnil Janiš.
Správca zodpovedá za samotné rozúčtovanie vyfakturovaných nákladov na jednotlivé domácnosti, pričom sa riadia vyhláškou ministerstva hospodárstva, ktorá ustanovuje teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavanie množstva tepla,
Novela vyhlášky priniesla viaceré zmeny
Od 15. decembra 2024 nadobudla účinnosť novela vyhlášky, ktorá platí už aj na rozúčtovanie tepla za rok 2024. Vyhláška priniesla viaceré zmeny, okrem iných aj úpravu tzv. „kontrolného mechanizmu“ ktorý má zaistiť spravodlivejšie rozdelenie nákladov, a to tým, že byt s minimálnou jednotkovou cenou na meter štvorcový sa porovnáva s bytom s maximálnou cenou na jeden meter štvorcový, pričom tento pomer po novom nemôže presiahnuť 2,85 násobok. Po tejto úprave tak byty ktoré majú najteplejšie (respektíve potrebujú viac tepla) zaplatia o niečo viac, a byty, ktoré šetria, respektíve vôbec nekúria, zaplatia menej.
Veľkí teplári vám už dnes dodajú aj niečo iné ako teplo. Napríklad chlad, elektrinu či stabilitu siete
„V prípade nejasností alebo reklamácie vyúčtovania tepla, sa spotrebiteľ musí obrátiť na správcu alebo spoločenstvo vlastníkov bytových priestorov, nie na dodávateľa tepla,“ upozornil Janiš. Ak nebude spotrebiteľ spokojný s výsledkom reklamácie u správcu, môže sa obrátiť s podnetom na ÚRSO, alebo na Slovenskú obchodnú inšpekciu, prípadne priamo na súd.
Čo je dennostupeň z pohľadu hodnotenia vykurovacej sezóny?
Domácnosti sa s týmto povinným údajom stretávajú vo vyúčtovacích hárkoch. Je to údaj, ktorý vyjadruje náročnosť potreby tepla na vykurovanie v závislosti od vonkajšej teploty. Dennostupne predstavujú rozdiel medzi vnútornou teplotou v byte (v priemere 20°C) a priemernou vonkajšou teplotou z hodnôt zaznamenaných v daný deň v konkrétnej lokalite. Čím je vonku chladnejšie, tým je počet dennostupňov vyšší a naopak. Počet dennostupňov za určité časové obdobie teda charakterizuje klimatické podmienky vo vzťahu k vykurovaciemu obdobiu.
Ako vzniká preplatok a nedoplatok?
Je to rozdiel medzi skutočnými nákladmi na teplo na byt, ktorý je uvedený vo vyúčtovaní od správcu a uhradenými zálohovými platbami, ktoré domácnosť za byt počas kalendárneho roka zaplatila. Ak sú skutočné náklady vyššie ako suma uhradených záloh, vznikne nedoplatok a naopak.
