Pred troma rokmi spôsobila tsunami na japonskej atómovej elektrárni vo Fukušime obrovské škody aj s únikom rádioaktivity. Vzduchom sa vtedy do Severnej Ameriky táto rádioaktivita dostala už o pár dní. Kontaminovaná voda tam ešte stále len putuje.
Pred troma rokmi obleteli svet obrázky zničenej japonskej atómovej elektrárne Fukušima. Vyzerali hrozivo. Najmä po tom, čo prestalo fungovať jej chladenie a reaktory začali vybuchovať. Vtedy ešte nikto netušil, čo to bude znamenať pre životné prostredie, aj keď bolo jasné, že bez následkov to nezostane. Únikom radiácie sa nedalo zabrániť. A tá nezostala iba v Japonsku, ale začala putovať svetom v rôznych formách.
Vzduchom už o pár dní
V Spojených štátoch amerických, teda za celým Tichým oceánom, evidovali prvé následky už krátko po katastrofe aj v kontaminovanom mlieku či daždi. Vzdušné prúdy mali teda slušné tempo. Oveľa pomalšie sa však šíri kontaminovaná voda. Tá z Japonska putuje po Pacifiku vyše troch rokov a k západnému pobrežiu Severnej Ameriky stále nedorazila. Aj keď zrejme žiadne vážnejšie hrozby pre ľudí neprinesie, vedci hovoria o najväčšom zamorení morskej vody v histórii.
Kedy kontaminovaná voda k americkým brehom dorazí, presne nikto nevie. Urobili sa výpočty, avšak ani tie nemusia byť úplne presné. Vedci preto dali dohromady sieť dobrovoľníkov, vďaka ktorým budú pravidelne uskutočňovať rozbory vody na severoamerických brehoch Tichého oceánu. Žiadne výraznejšie zdravotné riziko z tejto kontaminovanej vody už neočakávajú, hovoria preto predovšetkým práve o spresňovaní výpočtových modelov, ktoré majú umožniť v budúcnosti lepšie predvídať prípadné šírenie chemických a radiačných zamorení.
Pozrite sa, ako vyzerala elektráreň vo Fukušime krátko po katastrofe a takisto ako to tam vyzeralo v posledných dňoch a mesiacoch:
Podľa aktuálnych modelov by sa kontaminovaná voda mohla na druhú stranu Pacifiku dostať už onedlho. Jeden model hovorí už o apríli tohto roku, druhý o marci 2016. Stopy izotopov vo veľmi nízkych úrovniach pritom už zaznamenali Kanaďania vo svojom meracom zariadení vzdialenom od západného pobrežia ešte skôr, ako to predpokladali výpočtové modely. K brehom však zatiaľ nedorazili. Američania chcú preto robiť rozbory vody na pobreží každé dva až tri mesiace nasledujúce dva až tri roky. Od dobrovoľníkov na tento účel zatiaľ vyzbierali takmer 30 tisíc dolárov.
Becquerel (Bq) odvodená jednotka rádioaktivity, definovaná ako aktivita množstva rádioaktívneho materiálu, v ktorom prebehne jeden rozpad atómového jadra za jednu sekundu. Staršia jednotka rádioaktivity bol curie (Ci).
Zdroj: wikipedia
Úrovne radiácie by podľa predpovedných modelov však mali byť v najhoršom prípade len o niečo vyššie, ako v 60-tych rokoch po atómových testoch v oceáne. Podľa prepočtov by úroveň Cézia 137 mala byť v čase dosiahnutia západných brehov Severnej Ameriky medzi 30 a 2 becquerelmi na meter kubický morskej vody. Americké federálne štandardy na kvalitu pitnej vody pritom stanovujú limit až 7 400 becquerelov na meter kubický.
Píše o tom Fox News na tejto stránke.
Takto by sa mala šíriť kontaminovaná voda z elektráne vo Fukušime v Tichom oceáne podľa predpovedného modelu Rossi et al. Tento model predpokladá, že k západnému pobrežiu Severnej Ameriky dorazí už v apríli 2014:
Zdroj: youtube.com
