Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík (IVRA) pripravil analýzu, ktorá porovnáva v rámci krajín Európskej únie vek odchodu do dôchodku, očakávaného dožitia a dĺžky dožitia v zdraví.
IVRA analýzou ukazuje, že pri tak závažných rozhodnutiach, ako je zrušenie zastropovania veku odchodu do dôchodku, nie je možné posudzovať iba dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému.
Nežijeme v exceloch
Dôležité je dať vek odchodu do dôchodku do kontextu aj s očakávanou dĺžkou dožitia, teda s tým, koľko rokov si priemerný Slovák užije v dôchodku s dôstojným príjmom a aký je aj predpoklad, že svoj dôchodok prežije v zdraví a aktívne.
Niektoré dôchodky vyplatí Sociálna poisťovňa v iných termínoch, dôvodom sú sviatky
„Dlhodobo upozorňujeme, že Slováci nežijú v exceloch a preto pri tak vážnej veci, akou je vek odchodu do dôchodku, nemôže byť dôležitá iba udržateľnosť dôchodkového systému, ktorá je aj tak zavádzajúca. Ak zmeníme ekonomický rastový model Slovenska, čo je nevyhnutné, zvýšime tým aj mzdy a odvody a tým sa prirodzene zlepší aj udržateľnosť dôchodkového systému,“ tvrdí riaditeľ IVRA Martin Halás.
Očakávaná dĺžka dožitia
Podľa neho sa musia zohľadňovať aj faktory ako dĺžka obdobia poberania dôchodkov, ktorá bude pre Slovákov jedna z najnižších, tak isto ako dožitie v zdraví, ktoré máme jedno z najhorších v rámci krajín EÚ. Muži sa dožívajú v priemere zdraví 56,2 rokov, ženy 57,2 roka, pričom priemer krajín EÚ je pre mužov a ženy 64 rokov.
Napríklad Nemci budú podľa Halása v roku 2031 odchádzať do dôchodku 67-roční, ale nemeckí muži sa dožívajú o 7,2 roku v priemere dlhšie, ako slovenskí muži, nemecké ženy o 5,1 roka viac ako slovenské ženy. Zároveň sa nemeckí muži dožívajú v zdraví v priemere 65,6 roka, slovenskí muži o 8,5 roka menej, nemecké ženy o 9 rokov viac ako slovenské ženy.
Sociálna poisťovňa prichádza s novou službou, príprava na dôchodok tak bude jednoduchšia
Rakúšania budú v roku 2033 do dôchodku odchádzať ako 65-roční, ale rakúski muži sa dožívajú v priemere o 7,6 roka dlhšie ako slovenskí muži, rakúske ženy o 5,5 roka viac ako slovenské ženy. Zároveň sa rakúski muži dožívajú v zdraví v priemere 61,5 roka, slovenskí muži o 5,3 roka menej, rakúske ženy o 3,8 roka viac ako slovenské ženy.
„Máme porovnateľný vek odchodu do dôchodku ako Rakúšania aj Nemci, avšak žijeme podstatne kratšie a žijeme podstatne kratšie v zdraví. Nemeckí aj rakúski seniori tak budú poberať neporovnateľne, až skoro dvojnásobne dlhšie poberať svoje dôchodky. Výšku dôchodkov a paritu kúpnej sily seniorov v Nemecku, Rakúsku a Slovensku pre tieto účely asi porovnávať netreba,“ tvrdí Halás.
Takýchto prípadov je v rámci krajín EÚ podľa neho podstatne viac, výnimkou sú pre Slovensko iba Rumunsko a Bulharsko, ktoré sú v porovnaní veku odchodu do dôchodku, očakávaného dožitia a dĺžky dožitia v zdraví jediné na tom horšie ako Slovensko.
Výdaje na zdravotnú starostlivosť
Základnou prioritou pri stanovovaní veku odchodu do dôchodku na Slovensku by podľa šéfa IVRA mala byť dĺžka prežitia aktívneho seniorského veku v zdraví pri dôstojnom a primeranom príjme.
„Aktuálne nastavený systém odchodu do dôchodku ako automat naviazaný na strednú výšku veku dožitia nereflektuje z pohľadu aktívnej populácie zdravotný stav. Zároveň nereflektuje skutočnosť, že Slováci robia najviac na zmeny, v noci a sú zaťažovaní podstatne vyššou pracovnou záťažou, ako je bežné v iných krajinách EÚ,“ upozorňuje Halás.
Zároveň je podľa šéfa IVRA potrebné pri zvyšovaní veku odchodu do dôchodku zvažovať výdaje na zdravotnú starostlivosť. V súčasnosti, keď odchádzame do dôchodku stále viac a skôr chorí, posúvaním veku odchodu do dôchodku sa bude podľa Halása ešte viac zväčšovať finančný nápor na zdravie, ktoré už v súčasnosti nevieme dostatočne financovať.
„Je rozdiel, ak v priemere je dĺžka dožitia v zdraví ako priemer krajín EÚ na úrovni 63,6 roka pre mužov aj ženy v priemere a v tomto veku aj odchádzajú do dôchodku v porovnaní so Slovenskom, kde je dĺžka dožitia v zdraví iba 56,8 roka,“ dodal.
