Keksíky rozmlátené kladivom či zahodené do koša. Takto búrlivo reagovali spotrebitelia na sociálnych sieťach na vyjadrenie majiteľa cukrovinkárskeho koncernu Sedita Pavla Jakubca, ktorý v rozhovore pre Denník E komentoval aj problematiku očkovania.
Jeho výrok „kto je zaočkovaný, nech si slobodne ide, kam chce, no kto nie je, nech sedí doma,“ spôsobil, že mnoho odporcov očkovania sa rozhodlo spoločnosť bojkotovať prostredníctvom sociálnych sietí.
K výzve nekupovať Horalky či iné produkty od Sedity sa pridali napríklad aj poslanci Ľuboš Blaha (Smer -SD) a Tomáš Taraba (Za život).
Neúspech ako v minulosti
Nie je to pritom prvý bojkot na Slovensku. Spotrebitelia sa napríklad pred troma rokmi snažili bojkotovať reťazec Billa za to, že vyradila z predaja časopis Zem a Vek. Ten bol kritizovaný za konšpiračný obsah.
Napriek výzvam jeho čitateľov na sociálnych sieťach reťazcu tržby neklesli a obchod časopis do svojich regálov nevrátil.
Malatinský: Firmy sú po pandémii zadlžené a tie, ktoré ju ustáli, teraz narážajú na nové problémy
Podobný osud by mal podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Petra Goliáša stretnúť aj bojkot Sedity, pretože ho nepodporuje dostatočný počet ľudí.
Okrem silných emócií a presvedčenia bojkotujúcich ich musí by dostatočné množstvo. „Dá sa predpokladať, že aj medzi odporcami je významná časť takých, ktorých bojkot nechytí za srdce,“ myslí si Goliáš.
Daňovo-odvodová reforma by mala živnostníkom zjednodušiť podnikanie, tvrdí Heger
Rozdiel je tak isto aj v tom, či všetci bojkotujúci, ktorí sa k výzve pridali, ju skutočne aj v praxi dodržia.
Podľa Martina Vlachynského z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) totiž signalizácia, teda hlásenie sa k určitým myšlienkam v podobe statusu na sociálnej sieti, nestojí zákazníka takmer nič.
Na druhej strane správanie sa podľa týchto názorov so sebou nesie reálne náklady. „V tomto prípade potešenie z chuti obľúbenej cukrovinky,“ dopĺňa Vlachynský.
Scenár sa zopakovať nemusí
Výzvy na sociálnych sieťach by preto na výrobcu Horaliek nemali mať veľký vplyv. Odlišný názor však má analytik z Nadácie F. A. Hayeka, Martin Reguli, podľa ktorého porovnanie s reťazcom Billa obstáť nemusí.
Počet odporcov očkovania môže byť totiž väčší v porovnaní s množstvom spomínaného alternatívneho časopisu. Na neklesajúcich tržbách reťazca sa mohlo podpísať aj to, že sa jeho pobočky nenachádzali v regiónoch s jeho silnou čitateľskou základňou.
Výrobky Sedita sú však podľa Reguliho populárnejšie, preto aj výsledok takéhoto bojkotu môže byť bolestivejší.
„V tomto smere teda Sedita môže čeliť výraznejšiemu poklesu tržieb, ak ľudia budú brať tieto vyjadrenia vážnejšie,“ upozorňuje analytik.
Spotrebitelia vedia skomplikovať život
Spotrebitelia sú totiž podľa Jakuba Berčíka, riaditeľa Laboratória spotrebiteľských štúdií, v porovnaní s minulosťou oveľa citlivejší. Ich postoj môže budúcnosť podnikateľov výrazne ovplyvniť.
Svoje o tom vedia napríklad spoločnosti ako Nike alebo Adidas. Obe zažili bolestné následky bojkotu Číny po tom, čo kritizovali jej správanie k ujgurskému obyvateľstvu.
Slovenská živnostenská komora odporúča vláde zvoliť princíp „menej je viac“
Firmy sa však z takejto situácie môžu dostať prostredníctvom zaujatia vhodného stanoviska a komunikácie s verejnosťou.
Príkladom je ospravedlnenie majiteľa cestovnej kancelárie BUBO Ľuboša Fellnera po tom, čo pobúril v marci 2020 spoločnosť kontroverznou reklamou. V nej ponúkal cestovanie ako ochranu pred koronavírusom „bohatej elite“.
Nálada slovenských firiem stagnuje na historickom minime
Sedita zatiaľ na sociálnych sieťach alebo svojich stránkach žiadne oficiálne stanovisko nevydala. Jakubec však pre Denník E uviedol, že chce byť vo svojich vyjadreniach do budúcna opatrný. Celú situáciu označil za nešťastnú.
Podľa Berčíka by Sedite mohlo pomôcť odvolanie sa na históriu a dlhoročnú tradíciu s nezmenenou receptúrou už od roku 1953.
„Každý človek musí teda chápať, že vyjadrenie majiteľa bez ohľadu na to či s ním niekto súhlasí alebo nie, by nemalo byť dávané do súvisu s kvalitou produktov, ktoré firma vyrába a ktoré tu boli už dávno pred pandémiou,“ doplnil Berčík.
