Čistá minimálna mzda bude v budúcom roku 729 eur s 38 % daňového zaťaženia. Tak ako každý rok rastie na Slovensku výška hrubej minimálnej mzdy, spolu s ňou stúpa aj daňovo-odvodové zaťaženie.
Ako uvádza Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti daňovo odvodové zaťaženie minimálnej mzdy, teda podiel čistej mzdy jednotlivca a superhrubej mzdy bude v roku 2025 presne 38 percent.
Náklady spojené s valorizáciou
V roku 2024 sú pri hrubej minimálnej mzde 750 eur mzdové náklady 1083 eur a čistá mzda 677 eur, daňovo-odvodová sadzba tento rok predstavuje 37,5 %. Budúci rok bude hrubá minimálna mzda na úrovni 816 eur s 38 % daňového zaťaženia, mzdové náklady stúpnu na 1176 eur a čistá mzda dosiahne 729 eur.
Tvrdenia o negatívnom vplyve minimálnej mzdy na pracovné miesta sú nepodložené, uviedla Konfederácia odborových zväzov
„Najviac získajú najmenej zarábajúci zamestnanci, ktorým stúpne minimálny zárobok v porovnaní s rokom 2024 o 48 eur, respektíve 7,80 %, ak si mesačne uplatnia nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, alebo o sumu 46,30 eura (8,80 %), ak si túto možnosť neuplatnia,“ uviedol analytik Tomáš Boháček z 365.bank.
Podľa jeho slov však zamestnávatelia pracovníkov s minimálnou mzdou preberú väčšinu nákladov spojených s valorizáciou, keď cena práce pre nich stúpne o približne 90 eur.
Administratívny rast mzdových nákladov
„Cesta zvyšovania minimálnej mzdy má viacero úskalí, keďže predstavuje zvýšené mzdové náklady pre firmy. Na druhej strane, Slovensko je stále na chvoste krajín EÚ vo výške priemernej mzdy či minimálnych zárobkov domácností,“ dodal Boháček.
Podľa jeho slov rast úrovní minimálnej mzdy Slovensko neposunie vyššie, a naopak môže znamenať, že sa príjmy ešte zhoršia. Vyššia minimálna mzda sa prejavuje najmä na administratívnom raste mzdových nákladov, čo môže znamenať zrušenie pracovného miesta.
Rast miezd prevýšil infláciu vo všetkých sledovaných odvetviach, zamestnanci pribudli len v polovici z nich
Z dlhodobého hľadiska by bolo podľa analytika Boháčka lepším variantom zníženie daňovo-odvodového zaťaženia firiem, čo by podporilo investície a zároveň aj dopyt po pracovnej sile, za ktorú by si zamestnávatelia mohli dovoliť priplatiť viac. Ako dodáva na záver, tento proces je však dlhodobý a vytvára tlak na štátne úspory, čo je politicky náročná výzva.
