Čoraz viac cudzincov z tretích krajín účelovo žiada o povolenie podnikať namiesto povolenia na zamestnanie. Tvrdí to Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD).
Tým pritom podľa nej ohrozujú slovenských remeselníkov, ktorých služby sú pre priemysel ako aj pre bežných občanov nenahraditeľné. Téma je podľa asociácie naliehavá a zaslúži si pozornosť.
„Je dôležité zregulovať počet zahraničnej pracovnej sily pracujúcej formou SZČO a zamerať sa na agentúry, ktoré ich prácu voľne ponúkajú,“ tvrdia zástupcovia slovenského priemyslu.
Obchádzajú zákonník práce
Zahraničné SZČO podľa nich v skutočnosti vykonávajú závislú prácu, čo je obchádzanie Zákonníka práce a fakticky nelegálne zamestnávanie. Pre občana z tretej krajiny je zároveň jednoduchšie na SZČO prejsť ďalej do Európskej únie.
Vláda umožnila tisíckam ľudí z cudziny prácu na Slovensku. Ako sa to odrazí na vývoji platov?
Zamestnávatelia na Slovensko dlhodobo pociťujú nedostatok pracovnej sily. Riešiť sa ju snažia aj prostredníctvom pracovníkov z tretích krajín, ktorých počet narastá a kým podiel osôb s povolením na zamestnanie klesá, počet žiadostí o prechodné pobyty na účel podnikania, naopak stúpa. Podľa asociácie totiž osoby s povolením na zamestnanie dobrovoľne prechádzajú na podnikanie.
Viaceré motivujúce dôvody
Motivujú ich pritom viaceré dôvody. Jednak je získanie povolenia na podnikanie zásadne ľahšie a rýchlejšie oproti povoleniam na zamestnanie.
Mzdy v apríli pokračovali v dynamickom raste, polovica odvetví však zaznamenala pokles zamestnanosti
Počet vydávaných povolení na podnikanie taktiež neovplyvňuje situácia na trhu práce a nie je tu žiadna regulácia. Príjmy SZČO sú zároveň v prvom roku oslobodené od odvodov do Sociálnej poisťovne a platí sa len minimálny odvod do zdravotnej poisťovne. Na SZČO sa tiež nevzťahujú podmienky Zákonníka práce.
