Reálna spotreba slovenských domácností sa napriek rekordnej inflácii do konca roka 2022 neprepadla, práve naopak. Ako upozornil expert analytik ekonometrického modelovania v Národnej banke Slovenska Michal Marenčák, množstvo tovarov a služieb, ktoré si ľudia zakúpili, rástlo, i keď príjmy obyvateľov po zohľadnení inflácie stagnovali.
V porovnaní s obdobím pred pandémiou ľudia na Slovensku spotrebovali objemovo menej tovarov a služieb len počas pandemických lockdownov, no nie v časoch vyššej inflácie od júna 2021.
Príspevky do úspor
Ľudia si boli ochotní v prospech spotreby odkladať menej peňazí z ich príjmov, čím miera úspor na disponibilnom príjme domácností neustále podľa analytika klesala. Spotrebiteľský apetít vyústil až do situácie v štvrtom štvrťroku, keď miera úspor padla až k 2 %. „Inými slovami, domácnosti spotrebovali takmer všetky svoje príjmy,“ uviedol Marenčák.
Slovensko malo najrýchlejší ekonomický rast z regiónu V4, HDP vzrástol a ľudia znížili svoje výdavky
Príspevky do úspor sa dajú zjednodušene rozdeliť do dvoch skupín, a to flexibilnej a fixnej. Ako fixné príspevky sa dajú označiť nové vklady do dôchodcovského systému a splátky istiny úverov.
Flexibilné úspory sú prostriedky, ktoré si ľudia ušetria na konci každého mesiaca po zaplatení všetkých účtov a nákupov. Dnes sú pozitívne príspevky do úspor tvorené podľa Marenčáka iba prevodmi do dôchodkového systému a splácania istín úverov. Zvyšok celkového príjmu už totiž nestačí na financovanie spotreby a príspevky flexibilnej zložky sú negatívne.
Zvýšená inflácia
Pandemické úspory sa podľa analytika vytratili. Objem úspor rástol viac počas pandémie. Ide o tzv. nútené a opatrnostné úspory, ktoré si domácnosti vytvárali, keď nemohli nakupovať zaužívané tovary a služby, alebo pre obavy o budúcnosť. Nástupom zvýšenej inflácie sa tieto úspory znižovali.
Inflácia má podľa analytikov svoj vrchol za sebou, spomaliť ju môžu aj obedy zadarmo
„Úroveň vkladov je už niekoľko mesiacov pod dlhoročným trendom a nahromadenými vkladmi už ľudia pravdepodobne nedisponujú,“ myslí si Marenčák.
Pri zahrnutí dlhovej služby, teda splátok úrokov a istiny, a malého zostávajúceho priestoru na ďalšie znižovanie úspor, spotreba domácností bude podľa analytika zrejme v nasledujúcom období slabá.
Rástol aj objem hypoték
V posledných rokoch výrazne rástol objem hypoték. Od minulého roku rastú aj sadzby na hypotékach. Celkovo teda budú ľudia čoraz viac peňazí dávať na splátky úverov.
Výraznejší rast spotreby domácností preto zrejme nastane podľa Marenčáka až po dostatočnom a pretrvávajúcom zrýchlení rastu príjmov nad mieru inflácie. Podľa odhadov Národnej banky Slovenska by to mohlo prísť až v roku 2024. Istú dobu totiž domácnosti budú musieť aj obnovovať sčasti vyčerpané finančné rezervy.
