Doterajšia pomoc štátu na zmiernenie následkov koronavírusu gastroodvetviu nestačí. K príspevkom na udržanie zamestnanosti či na krytie časti fixných nákladov pri obmedzení činnosti prevádzok sa všetci nedostali.
Táto podpora je podľa podnikateľov v gastronómii, spolu s cestovným ruchom najpostihnutejšom odvetví počas pandemickej krízy, nedostatočná, neefektívna a pomalá. Preto chcú od štátu viac.
Účinnú „vakcínu“ na svoje oživenie vidia v zásadnom znížení dane z pridanej hodnoty (DPH), pričom ich v tom podporujú aj hotelieri, poľnohospodári a potravinári.
Nižšia daň u susedov
Vládu vyzývajú k rýchlej pomoci v podobe dočasného poklesu DPH na gastronomické služby zo súčasných 20 na 5 percent do konca roku 2022. Následne by podľa ich predstáv mala byť na úrovni 10 percent.
Prevádzkovatelia v gastrobiznise tvrdia, že zníženie sadzby dane by najviac pomohlo malým podnikom a živnostníkom, zároveň by sa zvýšila ich konkurencieschopnosť a kvalita služieb.
„Špajza“ je podľa ministra financií Matoviča prázdna, DPH pre gastro sektor na 5 % nezníži
Argumentujú tým, že sadzba DPH na gastro služby je na Slovensku značne vyššia ako v susedných krajinách. V Česku dosahuje 10 percent, v Rakúsku a Poľsku dokonca 5 percent. Pre úplnosť treba dodať, že na ubytovacie služby je u nás znížená DPH vo výške 10 percent už od začiatku roka 2019.
Dočasné zníženie DPH pre gastro na 5 percent do konca roka 2022 navrhli už v máji poslanci Peter Pellegrini, Richard Raši a Matúš Šutaj Eštok (všetci Hlas-SD). Neskôr by bola sadzba 10 percent, rovnako ako už platí pre ubytovacie služby. Návrh je v programe júnovej schôdze parlamentu.
O prácu prišlo vyše 40-tisíc ľudí
Prezident Aliancie Slovenskej gastronómie Viliam Pavlovský hovorí, že vďaka tomuto jednoduchému a adresnému kroku môžu podnikatelia v tomto sektore sanovať straty spôsobené dlhými pandemickými mesiacmi.
„Ak dôjde k zníženiu sadzby DPH, zastaví sa tým aj trend dvíhania cien a odlivu pracovnej sily do iných segmentov a zahraničia. Ostanú nám finančné prostriedky na to, aby sme dokázali zatraktívniť pracovné prostredie a zrevitalizovali náš biznis,“ tvrdí Pavlovský.
Generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák dodáva, že zároveň vyzývajú všetkých poslancov, aby sa spojili za dobrú vec a prišli s návrhom na zníženie DPH pre gastro.
„Dôvodov je veľmi veľa. Jedným z hlavných je fakt, že v dôsledku opatrení prišlo v gastre a hotelierstve viac než 40-tisíc ľudí o prácu, a to aj napriek prijatým nástrojom pomoci,“ povedal Harbuľák. Čelia podľa neho obrovskému problému nárastu miezd a prilákania ľudí naspäť do sektora.
Silné gastro potrebujú aj slovenskí poľnohospodári a potravinári. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) preto považovala za svoju povinnosť podporiť gastrosektor pri znížení DPH, ktorý ovplyvnil aj lokálnych dodávateľov.
„Tento krok je potrebný aj k ozdraveniu gastrosektora na Slovensku, eliminovaniu šedej ekonomiky a zároveň zvýšeniu konkurencieschopnosti aj voči okolitým krajinám, ktoré zníženú sadzbu DPH už majú,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.
Portál voFinanciách.sk zisťoval, či je požiadavka znížiť DPH pre gastro priechodná u ministerstva financií a poslanci parlamentu.
Ministerstvo financií je zdržanlivé
Rezort financií na čele s ministrom Igorom Matovičom (OĽaNO) je zatiaľ zdržanlivý, aj keď pomoc podnikateľom v zásade neodmieta. „Nakoľko k otázke možného znižovania DPH aktuálne prebiehajú na Ministerstve financií SR interné diskusie, finálne stanovisko zatiaľ nejdeme poskytovať,“ odvetilo ministerstvo.
Poslanci koalície a opozície zníženie DPH pre gastro podporujú. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) je všeobecne za jednu sadzbu DPH v čo najnižšej možnej výške.
„Vieme si predstaviť zníženie DPH v gastre na 10 percent. V podstate by išlo o zjednotenie s už uplatňovanou 10-percentnou sadzbou pri ubytovaní a niektorých potravinách,“ uviedol predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet za liberálov Marián Viskupič. Bolo by to podľa neho aktuálne aj zjednodušenie existujúcich pravidiel.
Ceny rastú najpomalšie za posledné tri roky, reštaurácie zdraželi
Avšak ako formu COVID pomoci pre ťažko skúšané gastro a turistický sektor SaS podporuje časovo limitované zníženie DPH. „Z nižšej DPH by profitovali len zodpovední podnikatelia, ktorí platia DPH. Pomôže to len funkčným firmám, ktoré vykonávajú činnosť. Znížilo by to daňovú medzeru, ktorá špeciálne v gastre je veľmi veľká,“ vymenúva prínosy Viskupič.
Zároveň by sa podľa neho domáce gastro stalo konkurencieschopnejším voči zahraničnej konkurencii a oproti iným formám COVID kompenzácií je zníženie DPH jednoduchou a nebyrokratickou formou pomoci.
Možno aj trvalý pokles
Podpredseda finančného výboru a exminister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) už viackrát vyzýval vládu, aby dočasne znížila DPH pre gastro až dovtedy, kým sa opäť nepostaví na nohy.
„Sadzba DPH 5 percent pre gastro by bola vhodná úroveň aj vzhľadom na to, že pomoc slovenskej vlády ľuďom počas COVID-u bola jedna z najnižších v Európskej únii. Podporujem aj to, aby bola DPH na gastro znížená natrvalo,“ uviedol Kamenický s tým, že si vie predstaviť úroveň 10 percent.
Slováci minuli počas karantény na potraviny podľa Slovenskej sporiteľne už viac ako 100 mil. eur
Celkové vyčíslenie vplyvov zníženia DPH na rozpočet podľa poslanca musí urobiť ministerstvo financií. „Ak sa tu neefektívne minulo vyše 500 miliónov eur na nezmyselné celoplošné antigénové testovanie, tak je hanbou tejto vlády, že nedokázala počas COVID-u gastropriemyslu pomôcť tak, aby mnohé prevádzky neskrachovali,“ dodal Kamenický.
Potrebná rýchla pomoc
Zníženie DPH pre gastroslužby podporuje aj hnutie Sme rodina, pričom aj sadzbu 10 percent považuje za pomoc pre tento sektor zasiahnutý koronakrízou. Podpredseda poslaneckého klubu Sme rodina Miloš Svrček hovorí, že si plne uvedomujú, že dotknutí malí podnikatelia a živnostníci, ktorí zamestnávajú veľký počet ľudí, potrebujú čo najskôr a urgentne pomoc od štátu.
„Podporujeme podnikateľov v gastropriemysle a cestovnom ruchu. Medzi hlavné dôvody zavedenia 10-percentnej DPH pre gastro skúšobne na jeden rok je potlačenie šedej ekonomiky, zvýšená spotreba zo strany zainteresovaných subjektov či zvýšená zamestnanosť v štáte,“ priblížil Svrček.
Aj po pandémii chýbajú na trhu práce zamestnanci. Z pohovorov ľudí diskvalifikujú zväčša dve veci
Za dôvod označil aj fakt, že DPH pre gastro znížili aj okolité krajiny. „Štát to nemusí stáť v konečnom dôsledku ani euro práve z dôvodov, ktoré som spomenul,“ myslí si Svrček. O tejto problematike momentálne diskutujú koaličné strany a čaká sa aj na záverečné stanovisko gestorského rezortu financií.
Zdroj rozvoja v regiónoch
Štát musí podľa poslanca Vladimíra Ledeckého (Za ľudí) hľadať nástroje ako systematicky gastro a cestovný ruch podporovať v rozvoji aj mimo pandémie. Tvrdí, že sú jedným z hlavných motorov rozvoja práve v najmenej rozvinutých okresoch. „Slovensko s jeho regiónmi má obrovský potenciál, ktorý musíme byť schopní využiť,“ poznamenal Ledecký.
Rozhodnutiu o znížení DPH pre gastro podľa poslanca musí predchádzať hĺbková analýza a široká diskusia, konečné rozhodnutie musí mať podporu naprieč celou koalíciou.
„Znižovanie DPH pre gastrosektor je prijateľnou možnosťou. Prax zo zahraničia ukazuje, že štát na zníženej DPH dokáže zvýšením spotreby a minimalizovaním šedej ekonomiky získať vyššie príjmy,“ dodáva Ledecký. Zníženými nákladmi podľa neho tiež možno podporiť vznik nových gastropodnikov, čo prinesie aj do menej rozvinutých okresov nové pracovné miesta.
Potrebná séria opatrení
Podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Jána Solíka by zníženie DPH na stravovacie služby malo byť základom série opatrení na oživenie gastrosektora aj na základe prieskumov.
Mnohé firmy sa prepadli do červených čísiel. Pomoc od štátu je pomalá a nedostatočná, tvrdia podnikatelia
„Nemalo by však ísť o jediné opatrenie, rovnako dôležité je zníženie ceny práce a odbúranie množstva zbytočných administratívnych povinností. V porovnaní s priemerom OECD je odvodové zaťaženie pri zamestnávaní na Slovensku takmer dvojnásobné,“ hovorí šéf ZPS.
Okrem opatrení na naštartovanie gastrosektora je podľa Solíka tiež dôležité, aby prevádzkovatelia reštaurácií vedeli, s čím majú počítať, a preto je nevyhnutné predstaviť jasný plán pre prípadnú tretiu vlnu pandémie.
Rezort práce vyplatil gastru 127 miliónov eur
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny z projektu Prvá pomoc od marca 2020 do apríla 2021 vyplatilo takmer 17-tisícom žiadateľov z cestovného ruchu vyše 246 miliónov eur. Z toho desaťtisíc žiadateľom z gastrosektora poskytlo viac ako 127 miliónov eur.
„V rámci ubytovacích a stravovacích služieb bolo k 1. júnu zaevidovaných 16 003 žiadostí s celkovou žiadanou sumou 183 393 573 eur,“ uviedla hovorkyňa ministra práce Eva Rovenská. Podporu pritom získalo vyše 99 percent z nich s celkovou vyplatenou sumou takmer 183 miliónov eur.
Projekt sa riadi schémou pomoci schválenou Európskou komisiou. „Pokiaľ si žiadateľ nie je istý, či spĺňa podmienky čerpania z Prvej pomoci, resp. ktoré opatrenie sa ho týka, môže sa obrátiť na príslušný úrad práce, kde sú zamestnanci pripravení pomôcť a správne žiadateľa nasmerovať,“ odporúča Rovenská.
Štátna pomoc minulý rok dosiahla vyše 1,6 miliárd eur, za výrazným zvýšením stojí pandémia
Žiadatelia o príspevok podľa rezortu práce robili najčastejšie chyby, keď nedodržali lehotu pri oznámení ukončenia pracovného pomeru zamestnanca, prípadne nespĺňali podmienky na poskytnutie príspevku, napríklad, mali dlžobu voči Sociálnej poisťovni alebo zdravotnej poisťovni.
„Všetky žiadosti sa vybavujú priebežne podľa dátumu podania bez ohľadu na sektor, v ktorom žiadateľ pôsobí,“ uzavrela Rovenská.
Štvrť miliardy eur z rezortu dopravy
Na pomoc cestovnému ruchu a gastru pripravilo ministerstvo dopravy a výstavby sumu v objeme 257 miliónov eur. Podnikatelia v tomto odvetví môžu o príspevok žiadať za celé obdobie pandémie od 1. apríla 2020 do 31. marca 2021.
V schéme pomoci de minimis, kde je limit na žiadateľa 200-tisíc eur, rezort dostal k 21. júnu 13 595 žiadostí v celkovej výške 123,5 milióna eur. Vyplatené sú žiadosti v sume zhruba 97 miliónov eur.
„Ďalšie žiadosti priebežne spracuvávame a vyplácame na účty žiadateľov. Viac ako polovica žiadostí je z oblasti gastra (60 percent), ubytovacie zariadenia tvoria 20 percent, cestovné kancelárie a agentúry 12 percent a ostatné 8 percent,“ informoval Mikuláš Virág z odboru komunikácie ministerstva dopravy.
Onedlho aj veľká schéma
Základnou podmienkou získania príspevku je pokles tržieb o 40 percent v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019. Vyhodnocuje sa zvlášť a výška pomoci sa odvíja od vyčíslenej straty.
V najbližších dňoch rezort dopravy spustí aj tzv. veľkú schému pomoci, kde limit na žiadateľa bude milión eur. „Vo veľkej schéme budú môcť žiadať o pomoc tie podniky, ktoré vyčerpajú aktuálne platnú pomoc de minimis, teda prekročia 200-tisíc eur. Alebo v prípade, ak ešte nežiadali a uchádzať sa chcú o dotáciu z veľkej schémy, keďže ich žiadosť prekročí limit schémy de minimis,“ vysvetlil Virág.
Na schému de minimis je z celkovej sumy pomoci vyčlenených 220 miliónov eur a na veľkú schému ďalších 37 miliónov eur.
Dôvody zamietnutia
Podiel zamietnutých žiadostí dosahuje 4 % zo všetkých prijatých žiadostí. Častým dôvodom je napríklad späťvzatie žiadosti, kedy si žiadatelia uvedomia nejaký nedostatok, ktorý chcú odstrániť. Tiež duplicita, neoprávnenosť žiadosti na základe predmetu činnosti, ako aj porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania či nezapísanie žiadateľa v registri partnerov verejného sektora.
„Zamietnutie v rámci schémy však nediskvalifikuje žiadateľov pre prípadné opakované podanie ich žiadostí. Práve naopak, po odstránení nedostatkov, pre ktoré sme museli žiadosť zamietnuť, môžu žiadatelia podať svoje žiadosti opakovane,“ ubezpečuje Virág.
Ministerstvo hovorí že sa pomoc snažili pre podnikateľov čo najviac zjednodušiť. Pripravili pre nich návody aj checklist, podľa ktorého žiadatelia mohli postupovať, zriadili tiež špeciálnu infolinku.
