Koktejl trvalých rozpočtových deficitov, úrokov z rastúceho dlhu a nákladov starnutia populácie predlžuje obdobie nevyhnutnej konsolidácie. Zároveň podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) znižuje šancu, že sa podarí udržať dôveru finančných trhov požičiavať budúcim vládam na zabezpečenie riadneho fungovania štátu.
Ako ďalej uviedla analytička rady Zuzana Múčka, dosiahnuť nízke riziko udržateľnosti verejných financií by znamenalo konsolidovať tri volebné obdobia na úrovni požadovanej výdavkovými limitmi, teda 0,5 percenta HDP ročne.
Porovnateľný výsledok v takmer polovičnom čase
V prípade konsolidácie presahujúcej úroveň požiadaviek výdavkových limitov, teda 0,75 percenta HDP ročne, je možné podľa nej dosiahnuť porovnateľný výsledok v takmer polovičnom čase.
„Takéto ozdravenie verejných financií by krajine prinieslo nielen verejný dlh a deficit dlhodobo spĺňajúce maastrichtské kritériá, trvalo nižšie rizikové prirážky a úrokové náklady, ale aj vyšší ekonomický rast a vybudovanie fiškálneho vankúša potrebného na absorpciu nákladov súvisiacich so starnutím populácie, klimatických zmien či neočakávaných ekonomických šokov,“ myslí si analytička rozpočtovej rady.
Slovenská ekonomika má podľa ekonóma Slaného stabilné základy, konsolidačný balíček však hodnotí negatívne (video)
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky rástla slovenská ekonomika vo väčšine rokov rýchlejšie než úročenie verejného dlhu. Aj preto vlády vedeli držať verejný dlh pod kontrolou i pri každoročných rozpočtových deficitoch.
„Inými slovami, zvykli sme si na to, že z dlhov sa dá vyrásť aj bez výraznejšej konsolidácie,“ hovorí Zuzana Múčka. S takýmito rastami ekonomiky však v budúcnosti už automaticky nemožno podľa nej počítať bez razantných štrukturálnych reforiem, ktoré nie sú zatiaľ plánované.
Nízke riziko behom troch troch volebných období
„Aj v dôsledku starnutia populácie budeme už o dekádu za úspech považovať rast na úrovni 1,6 percenta, čo je menej než očakávané úročenie verejného dlhu,“ hovorí analytička. Z dlhov teda automaticky podľa jej slov nevyrastieme a konsolidovať verejné financie musíme, inak nám trhy rýchlo prestanú veriť, úroky stúpnu ešte viac a odmietnu nás ďalej financovať.
„Vysoký dlh bude zároveň prostredníctvom rastúcich rizikových prirážok ešte viac znižovať už beztak nízke tempo ekonomického rastu, a teda aj príjmy štátu. Bez dostatočného ozdravenia verejných financií tak problémy s financovaním verejného dlhu môžu nastať už o menej ako dve volebné obdobia,“ pokračuje analytička.
Čaputová podpísala konsolidačný balíček, čakajú nás vyššie dane a odvody a nižšie príspevky do druhého piliera
Konsolidácia na úrovni požadovanej výdavkovými limitmi dostane podľa nej verejné financie do pásma nízkeho rizika počas troch volebných období, kým razantnejšia konsolidácia na úrovni presahujúcej požiadavky výdavkových limitov to vie zabezpečiť za približne polovičný čas.
„Odmenou pre krajinu bude nielen verejný dlh a deficit dlhodobo spĺňajúce Maastrichtské kritériá, trvalo nižšie rizikové prirážky a úrokové náklady, ale aj ovocie v podobe vyššieho ekonomického rastu a vybudovania fiškálneho vankúša potrebného na absorpciu nákladov súvisiacich so starnutím populácie, klimatických zmien či neočakávaných ekonomických šokov,“ dodala Zuzana Múčka.
