Viacerí ekonomickí odborníci upozorňujú, že konsolidácia verejných financií by sa mala stať cieľom politických strán. Európska komisia pred časom informovala, že Slovensko má 6-percentný deficit a sme najhoršou krajinou, a to ešte pred prijatými dodatočnými opatreniami.
Východisková pozícia je však v súčasnosti už asi aj 6,5 %, resp. 8 až 10 mld. eur. Ako skonštatoval ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz, po voľbách teda Slovensko čaká konsolidácia.
Financie sa zhoršujú dlhodobo
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o zhoršovaní verejných financií od roku 2016, pričom trend sa prudko zrýchlil od roku 2019.
Rozpočtová rada hodnotí makroekonomickú prognózu ministerstva financií ako extrémne konzervatívnu
Tento ich ukazovateľ hovorí o štrukturálnom deficite, teda o dlhodobých výdavkoch a príjmoch, a to dôchodkoch, mzdách lekárov a učiteľov, rôznych iných dávkach, ale aj o výške daní a odvodov.
„Štát potrebuje znížiť deficit o približne 7 miliárd trvalých výdavkov a príjmov. Pre porovnanie, celkové výdavky na starobné dôchodky, čo je najväčšia položka štátneho rozpočtu, sú približne 8,3 miliardy eur,“ vysvetľuje Lörincz.
Konsolidácia sa dotkne všetkých
Potreba konsolidácie je podľa neho veľmi veľká, a preto je nepredstaviteľné, že by sa dotkla len vybraných. „Konsolidácia sa bude musieť v nejakej miere dotknúť všetkých,“ upozorňuje analytik. Nová vláda bude takmer určite musieť podľa neho znížiť niektoré dávky, ktoré zaviedli posledné dve vlády.
Dôchodky sa opäť zvýšia, penzisti si prilepšia o desiatky eur
Veľa sa hovorí o zdanení mimoriadnych ziskov, to však podľa Lörincza prinesie v najlepšom prípade pár stoviek miliónov eur, pričom v rozpočte chýbajú miliardy. Na stole je tak zvyšovanie dane z pridanej hodnoty a pravdepodobne aj daní z príjmu.
„Nie je však jedno, aký prístup ku konsolidácii zvolí vláda. Deficity verejných financií stimulujú ekonomiku, škrty ju budú zákonite utlmovať,“ skonštatoval analytik.
Treba začať čím skôr
Vláda, samozrejme, konsolidovať nemusí hneď po nástupe, napriek tomu by bolo podľa Lörincza veľmi dobré, keby tak spravila. „Ak sa pozrieme na to, ako slovenský dlh vnímajú finančné trhy, už dnes si Slovensko požičiava podobne draho ako Grécko,“ konštatuje analytik.
Pomalší rast miezd znamená podľa rozpočtovej rady zvýšenie deficitu, môže dosiahnuť až sedem miliárd eur
Včasné riešenie problému umožňuje podľa neho rozložiť opatrenia v čase a konsolidovať rozumne. Ak však neskôr bude musieť vláda konsolidovať rýchlo, môže sa stať, že euroval, ktorý kedysi vláda odmietala a pre ktorý padla, nám bude musieť pomôcť.
