Slovenská ekonomika v dôsledku invázie Ruska zvoľní a hrubý domáci produkt (HDP) v tomto roku stúpne o 1,3 %. Počíta s tým najnovšia makroekonomická prognóza rezortu financií.
Nie je to však výrazná zmena oproti tej predošlej, pretože koncom júna analytici odhadovali, že ekonomika v tomto roku porastie o 1,2 %. V minulom roku ekonomika rástla o 1,7 %.
Makroprognóza
Septembrová makroprognóza obsahuje simuláciu ďalšieho vývoja ekonomiky. V prípade postupnej konsolidácie, ktorú navrhuje súčasná vláda, by HDP v roku 2024 stúpol o 0,5 %.
Rozpočtová rada zhoršila výhľad ekonomického rastu, rast inflácie spomaľuje
V ďalších rokoch by sa ekonomický rast mal podľa odhadov pohybovať medzi jedným a dvomi percentami. V prípade budúcoročného vyrovnaného rozpočtu by sa ekonomika prepadla o takmer 6,5 %, pokles miezd by bol o 4 % a nárast nezamestnaných o 130-tisíc osôb.
Negatívny vplyv vyrovnaného rozpočtu
Najnovšia prognóza teda podľa rezortu financií priamo ukazuje, aký vplyv by mala na slovenskú ekonomiku potreba náhleho vyrovnaného rozpočtu. Štát by z roka na rok musel znížiť svoje výdavky o približne 7 % HDP. To by malo výrazne negatívny vplyv na životnú úroveň slovenského obyvateľstva.
Optimálna konsolidácia verejných financií by sa mala priblížiť k piatim percentám HDP, podľa Ódora sa môžeme dostať do nepríjemnej situácie (video)
Domácnosti budú musieť po inflačnom šoku a vyčerpaní úspor začať šetriť a ich spotreba klesne. Cenové tlaky postupne podľa prognózy poľavujú a priemerná spotrebiteľská inflácia dosiahne v tomto roku podľa odhadov 10,7 %. V ďalšom roku by ceny tovarov a služieb mali zdražieť o 4,5 %, v roku 2025 odhady hovoria o poklese cien o 1,4 %.
Daňová prognóza
Rezort financií zverejnil aj daňovú prognózu. Podľa nej medziročný rast daňovo-odvodových príjmov presiahne v tomto roku 9 %, vybrané výdavky sa zdvihnú o vyše 20 %. Vláda má záväzok predložiť vyrovnaný rozpočet.
Podľa väčšiny strán stačí zmeniť pravidlá a štát sa bude riadiť efektívne a lacno, čo umožní znížiť deficit. No škrtanie je podľa analytikov nevyhnutné
No takýto scenár by spôsobil podľa analytikov prepad daňových príjmov v roku 2024 o 8 %. Vplyv vyrovnaného rozpočtu na výdavky by bol o niečo miernejší a oneskorený. Zastavený rast cien by výrazne stlmil valorizáciu dôchodkových dávok. Naopak, v prípade, že vláda by v rokoch 2024 až 2027 vôbec nekonsolidovala rozpočet, tak by príjmy v roku 2024 rástli medziročne o 5 %.
