Väčšina Slovákov pravdepodobne nezaregistrovala, že Národná banka Slovenska (NBS) vydala za marec tzv. Makroprudenciálny komentár a ak si to aj všimli, tak nevedeli, čo s tým. Zistenia, ktoré prináša sa pritom dotýkajú nie len bánk, ale aj domácností.
Hovoria totiž o tom, ako sa ľuďom počas krízy darilo splácať úvery, a ktoré z nich sa ukázali ako najrizikovejšie. Ak v najbližších mesiacoch plánujete požiadať banku o pôžičku, na ich základe sa môžete pripraviť na to, čo vás čaká.
Zastavenie úverov nehrozí
Tieto informácie NBS zverejňuje každý štvrťrok s cieľom včas informovať o aktuálnom charaktere a vývoji rizík, ktoré môžu spôsobiť vážnu nestabilitu na trhu.
V súčasnosti medzi nimi vedie pandémia, ktorá znížila bankám v roku 2020 čistý zisk o štvrtinu a motivovala ich pripravovať sa na to, že nie všetky úvery im budú splatené, čo sa im podľa NBS aj podarilo.
Pandémia prebudila záujem o životné poistenie. Pozor si treba dať na poistné krytie, upozorňujú odborníci
Banky tak majú v súčasnosti dostatok kapitálu na poskytovanie úverov a podľa riaditeľky pre úvery v spoločnosti FinGO.sk Evy Šablovej by im to ani aktuálna kríza nemala znemožniť. To však v praxi neznemená, že banky budú všetky pôžičky poskytovať rovnako ochotne.
Koronakríza totiž odhalila rizikovosť úverov pre domácnosti, ktoré boli už pred pandémiou vysoko zaťažené splátkami. To znamená, že ich podiel splátok k príjmu po odrátaní životného minima presahoval 60 percent.
So spotrebnými úvermi to pôjde ťažšie
Podľa prieskumov ide približne o 16 % zadlžených domácností, ktoré sa podľa Šablovej už na ďalší úver či hypotéku nemusia kvalifikovať.
„Sprísnenie poskytovania úverov sa môže dotknúť pôžičiek, ktoré pravdepodobne zaznamenajú ďalší pokles nielen kvôli odkladom splátok, ale najmä pre platné opatrenia voči nadmernému zadlžovaniu ľudí,“ vysvetlila portálu voFinanciách.sk.
Chcete platiť nižšie dane? Poradíme, ako na to
Tie zaviedla začiatkom roka 2020 NBS a kvôli nim už splátky úverov v domácnostiach nesmú prekročiť spomínaných 60 percent príjmu pod odrátaní životného minima.
Získanie spotrebného úveru nebude jednoduché ani pre domácnosti, ktoré túto záťaž nemajú. „Banky aktuálne obozretnejšie poskytujú najmä spotrebné úvery, ktoré sú výrazne rizikovejšie, lebo nie sú zabezpečené nehnuteľnosťou tak ako hypotéky,“ uviedla Šablová.
Obozretnosť bánk
Okrem prílišnej zadlženosti tak budú finančné inštitúcie pozerať aj na to, či má klient dostatočnú finančnú rezervu z príjmu na splácanie úveru.
Motivovať ich k tomu môžu aj zistenia NBS, podľa ktorých domácnosti, ktoré si už pred krízou odkladali z príjmu len nízku alebo žiadnu rezervu, žiadali výrazne viac o odklad splátok.
Banky zatiaľ nedokážu poskytovať online hypotéky, komplikované je overovanie totožnosti
„Časť z nich pravdepodobne nebude schopná pokračovať v splácaní ani napriek týmto odkladom,“ uviedla NBS v marcovom komentári.
Priaznivejšia situácia by na druhej strane mala pretrvať pri úveroch na bývanie. Tie si totiž zachovali silný rast počas pandémie, čo spôsobovalo najmä pretrvávajúce stúpanie cien nehnuteľností a nízke úroky.
Podmienky pre nové bývanie by sa meniť nemali
Zmeny nastali až v januári 2021, kedy nastal prepad dopytu aj po týchto pôžičkách. Podľa NBS ho spôsobila zvýšená neistota a oslabená ekonomická dôvera domácností. Zásadného zvyšovania úrokov hypoték v tomto roku sa však podľa odborníkov obávať nemusíme.
„Tieto očakávania sa opierajú aj o signály z Európskej centrálnej banky, ktorá stimuluje ekonomiku cez nízke základné úrokové sadzby a tie nedávajú priestor k rastu úrokov v komerčných bankách,“ vysvetľuje Šablová.
Prenájom alebo hypotéka? Pri rozhodovaní treba zvážiť viac vecí
Namiesto zdražovania úrokov tak podľa riaditeľky skôr možno čakať celkový útlm úverovania, ako následok rastúcej nezamestnanosti, ktorú doniesla pandémia.
Finančná rezerva je základ
Požiadavky bánk na klientov žiadajúcich o hypotéku sa nateraz nemenia. Podľa Lindy Valko Gálikovej z 365.bank totiž stále platí, že banka všetkých úverových klientov starostlivo posudzuje.
Preto je dobré, aby klienti mysleli pri čerpaní úveru na možnosti zníženia jeho rizikovosti, a to najmä prostredníctvom finančnej rezervy. K tej sa prikláňa tak NBS ako aj oslovení odborníci.
Tvorba rezervy prostredníctvom odkladania si aspoň 10 percent z príjmu je tak ideálnou prípravou nie len na budúce čerpanie úveru, ale aj iné životné situácie.
„Vytvárať si finančnú rezervu je dôležité, a to bez ohľadu na to, či čerpáme pôžičku alebo nie,“ zdôrazňuje Gáliková, podľa ktorej si klient riziko môže minimalizovať aj poistením úveru.
Končí sa odklad úverov. Čo robiť, ak ho stále nedokážete splácať
Ďalšou pomôckou je podľa Šablovej aj správne nastavenie výšky splátok. Tie by vo všeobecnosti nemali presahovať 30 percent z príjmu. O hypotéku či spotrebný úver je tiež dobré žiadať po splatení predošlých záväzkov, ktoré môžu zvýšiť riziko zamietnutia pôžičky.
V prípade, že vám však nejaká banka odmietne poskytnúť úver, nemusíte to hneď vzdať. Každá má totiž vlastný systém hodnotenia, podľa ktorého posudzuje žiadosti.
„Kým v jednej banke môžete s daným typom príjmu a úverovou požiadavkou vyhovovať, iná banka vás môže odmietnuť,“ pripomína Šablová, podľa ktorej by klienti mali v prvom rade preskúmať jednotlivé možnosti na trhu a neuspokojiť sa hneď s prvou ponukou od vlastnej banky.
