Pracujúci, ktorí sú rodičmi aj deťmi budú stáť pred Sofiinou voľbou, či dvomi percentami podporia svojich rodičov, alebo vlastné deti. Myslí si to analytik INESS Radovan Ďurana o návrhu ministra sociálnych vecí, práce a rodiny Erika Tomáša (Hlas-SD). Ten navrhol, aby po novom nešla na rodičovský bonus časť sociálnych odvodov pracujúcich detí, ale aby deti mohli darovať rodičom na penzii dve percentá dane z príjmu.
Kolečko od rodičov k vnúčatám sa neuskutoční
Analytik očakáva, že ľudia budú preferovať podporu organizácií či krúžkov, do ktorých chodia ich deti. A to jednak preto, lebo sú na to zvyknutí, a tiež preto, lebo na Slovensku je pomerne bežným javom, že starí rodičia sa z dodatočných dôchodkových príjmov usilujú podporovať deti a vnúčatá.
Pracujúci majú dať podľa Tomáša dve percentá z daní naďalej mimovládkam, nie svojim rodičom na penzie
„Teraz sa to kolečko od rodičov k vnúčatám neuskutoční, pretože veľa rodičov jednoducho tie dve percentá bude nechávať na krúžkoch svojich detí, alebo športových kluboch, alebo kultúrnych záujmových organizácií,“ povedal Ďurana pre agentúru SITA.
Takáto možnosť je podľa neho možno zaujímavá pre skupinu ľudí, ktorí alebo nemajú deti, prípadne majú deti odrastené, ktoré nenavštevujú krúžky, pokiaľ sa nerozhodnú pre podporu neziskových organizácií, ktoré dosiaľ podporovali.
Rodičovský dôchodok de facto zanikne
Dodal, že ľudia budú vedieť, že ich rodičia dostanú 13. dôchodok, ktorý v prepočte na mesiac predstavuje približne 50 eur, a teda je to zrejme vyššia suma, než dostávali v súčasnosti vďaka rodičovskému dôchodku. Ďurana je preto toho názoru, že iba malá časť dvoch percent by napokon skončila u dôchodcov.
„Treba sa na to pozerať v celom kontexte, pretože tu máme problém rodičovského dôchodku, 13. dôchodku a asignácie dvoch percent. Rodičovský dôchodok sme od začiatku považovali za niečo, čo by nemalo byť v dôchodkovom systéme takto nastavené, pretože to znižovalo príjmy Sociálnej poisťovne a svojím spôsobom ho terajšia vláda chce ukončiť práve tým, že ho akoby presunie do dvojpercentnej asignácie,“ tvrdí.
Priblížil, že na rodičovský dôchodok vynakladal štátny rozpočet približne 300 miliónov eur, no tie sa podľa neho neušetria a budú smerovať práve na 13. dôchodok. „Takže naďalej budú vytvárať vysoký deficit tak, ako v tomto roku,“ povedal.
„Vzhľadom na to, že daň z príjmu fyzických osôb sa na tých dvoch percentách asignácie pohybuje na nejakých 50 miliónoch eur, tak je jasné, že aj keby to všetci asignovali dôchodcom, tak ten rodičovský dôchodok bude výrazne nižší,“ podotkol analytik.
Keďže podľa Ďuranu nebudú všetci asignovať dve percentá svojim rodičom, myslí si, že rodičovský dôchodok de facto zanikne, prípadne bude veľmi okrajový.
Nezisková organizácia Plamienok
Riaditeľka neziskovej organizácie Plamienok, ktorá sa venuje pomoci nevyliečiteľne chorým deťom a ich rodinám, Mária Jasenková skonštatovala, že navrhovaná zmena zákona o dvoch percentách z dane by zhoršila kvalitu života nevyliečiteľne chorých detí aj ich rodín.
Rovnako by podľa nej zhoršila dostupnosť psychologickej pomoci pre deti i rodiny po strate blízkeho. Uviedla tiež, že dve percentá z dane tvoria približne 60 až 80 percent ich príjmu.
„Ak by zákon navrhovaný pánom ministrom Tomášom bol schválený a väčšina fyzických osôb by sa rozhodla darovať svoje 2 % svojim rodičom, celkový objem peňazí z 2 % pre neziskový sektor by bol výrazne nižší. Predpokladám, že s veľkou pravdepodobnosťou by náš príjem klesol,“ vyjadrila sa Jasenková.
Dodala, že by to pre nich znamenalo, že by sa väčšmi museli usilovať o získavanie finančných darov od občanov, firiem či z grantov, čo by ale viedlo k strate času, ktorý by inak mohli venovať starostlivosti o nevyliečiteľne choré deti a ich rodiny. Rovnako by im menej času ostalo i na psychologickú pomoc pre deti a rodiny po strate blízkej osoby.
Jasenková dodala, že v oblasti paliatívnej starostlivosti o deti je potrebná systémová zmena. „Zaradiť ju do štátnej pomoci, vytvoriť oddelenie pre dlhodobo choré deti v troch veľkých detských nemocniciach, vytvoriť výjazdové tímy odborníkov, ktoré budú deti navštevovať doma,“ vymenúva.
Poukázala tiež na to, že aktuálne na Slovensku neexistuje ani jedno oddelenie pre dlhodobo choré deti a výjazdovú službu len do určitej miery pokrýva iba neziskový sektor. „Navrhovanú zmenu preto považujeme za riešenie, ktoré zhorší kvalitu života dlhodobo nevyliečiteľne chorých detí a zhorší dostupnosť psychologickej pomoci pre deti a rodiny po strate blízkej osoby,“ konštatovala Jasenková.
OZ Vagus
Výkonná riaditeľka OZ Vagus, ktoré pracuje s ľuďmi bez domova v Bratislave, Alexandra Kárová pre agentúru SITA uviedla, že dve percentá z dane pre nich predstavujú významný a stabilný príjem, z ktorého uhrádzajú výdavky združenia, na ktoré sa veľmi náročne, alebo vôbec nedajú získať granty či iné dotácie. Zmena zákona o dvoch percentách z dane podľa nej OZ Vagus obmedzí vo výkone jeho činnosti.
„Naše občianske združenie je financované viaczdrojovo, aj z verejných zdrojov, či už sú to dotácie mestských častí, alebo z príspevku hlavného mesta Bratislava, taktiež ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj z dvoch percent a z darov individuálnych darcov. Ale takisto z rôznych grantových výziev súkromného sektora. Celý objem financií prerozdeľujeme medzi naše tri hlavné programy, teda terénnu sociálnu prácu, nízkoprahové denné centrum pre ľudí bez domova a integračný program,“ približuje Kárová.
Dodala, že ide napríklad o pokrytie alebo doplatky miezd pracovníkov v občianskom združení, alebo pokrytie rozličných nečakaných nákladov. Ako príklad uviedla, že nedávno museli v dennom centre opravovať kanalizáciu, čo pre nich predstavovalo vysoké výdavky, na ktoré ale nedokážu získať žiadny grant, ani dotáciu, a teda to hradili z prostriedkov získaných z dvoch percent z dane.
„Je to v prvom rade pomerne čerstvá informácia, takže sa to snažíme, i ja osobne, nejako spracovať a porozumieť tomu, čo sa deje a prečo sa to deje, a do akej miery nás to môže reálne zasiahnuť a ovplyvniť,“ skonštatovala Kárová a doplnila, že sa budú musieť pozrieť na to, čo by to pre nich znamenalo a ako sa finančne zariadiť a zabezpečiť do budúcnosti.
„Pevne verím, že ešte je nejaká možnosť začať sa o takomto rozhodnutí s mimovládnym sektorom rozprávať o tom, aké dôsledky to preň bude mať. Zdôraznila, že by malo zaznieť, že to, na čo ich občianske združenie využíva dve percentá z dane nie je niečo doplnkové a služby, ktoré poskytujú ľuďom, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii a žijú na ulici, do istej miery sanujú to, čo by mal poskytovať štát. Môže to pre nás naozaj byť ohrozujúce,“ dodala.
Sloboda zvierat
Strata dvoch percent z dane môže mať negatívne dopady aj na záchranu zvierat. Tvrdí to Sloboda zvierat. Pre občianske združenie, ktoré na Slovensku pôsobí vyše 30 rokov predstavujú dve percentá z dane nosnú časť finančnej podpory, vďaka ktorej dokáže každoročne pomôcť stovkám zvierat.
„Už od leta pociťujeme zhoršujúcu sa krízu. Aktuálna situácia na Slovensku presahuje naše kapacitné možnosti. Adopcie stagnujú. V útulku sa nachádza množstvo prestárlych a hendikepovaných zvierat. Množiarne chŕlia kvantá bezpapierových šteniat s minimálnymi obmedzeniami a štát namiesto systémovej pomoci nerobí nič, alebo tento stav ešte viac všetkým útulkom komplikuje, ako je to aj v tomto prípade,” uviedla predsedníčka Slobody zvierat Pavla Dugovičová.
Dodala tiež, že ak by sa predmetný návrh dostal do praxe, boli by nútení výrazne obmedziť pomoc zvieratám zo širšieho okolia a pôsobiť v úspornom režime, aby vôbec boli schopní poskytnúť zvieratám dostatočne profesionálnu i ostatnú starostlivosť. „Inak by naša práca nemala zmysel,“ uzavrela predsedníčka Slobody zvierat.
