Bez dovolenky, kvalitných potravín a s dlhmi. Takto sa žilo v roku 2020 podľa údajov spoločnosti FinGo.sk približne 615-tisícom Slovákom, ktorí sa ocitli pod hranicou príjmovej chudoby. Teda ako jednotlivci zarobili menej než 435 eur mesačne.
Mnoho ďalších domácností sa síce do tejto kategórie nedostalo, no napriek tomu žilo od výplaty k výplate. Celkovo sa jednalo o približne 650-tisíc ľudí, ktorým síce chudoba nehrozila, ale nečakaná oprava práčky alebo pracovná neschopnosť by bola pre nich veľký problém.
Ceny stavebných materiálov lámu rekordy, zdraželi aj ďalšie tovary
Práve tejto skupine ľudí môže tretia vlna zhoršiť už tak náročnú finančnú situáciu a uvrhnúť ich do chudoby.
„Naše odhady hovoria o zhruba 20 až 50-tisíc ľuďoch, ktorí budú pociťovať aspoň tri z deviatich aspektov materiálnej deprivácie,“ povedala Lenka Buchláková, analytička spoločnosti FinGo. V praxi to znamená, že si v prípade potreby nebudú môcť dovoliť vymeniť auto, práčku, ale ani mobil či počítač.
Vyhodené peniaze
Mnohým domácnostiam totiž chýba finančná rezerva. Ako dôvod často uvádzajú, že nemajú z čoho šetriť, čo podľa štatistík nie je celkom pravda.
Značnú časť výdavkov domácností totiž tvoria impulzívne nákupy, ktoré potom skončia v lepšom prípade v skrini a horšou alternatívou je pre ne kôš.
„Až 40 % z toho, čo nakúpime, vyhodíme. Podliehame impulzívnym nákupom a nakupujeme aj to, čo nám netreba,“ upozornila Buchláková.
Zvýšenie výdavkov rozpočtu je potrebné, no podľa odborníkov je dôležité aj ozdravenie verejných financií
Priemerný Slovák tak na potravinách, ktoré si pôvodne kúpiť neplánoval, minul za rok 2020 približne 2 300 eur, pričom tieto potraviny často ani neskonzumoval.
Na druhom mieste boli podľa štatistických údajov Eurostatu elektronika, oblečenie a kozmetika. Na ich impulzívne nákupy putovalo v priemere približne 65 eur mesačne, čo ochudobnilo ročný rozpočet o 780 eur.
Dohromady tak priemerná slovenská rodina prišla minulý rok o viac ako 3 000 eur, ktoré mohli pomôcť pri výpadku príjmov kvôli pandémii alebo skončiť na sporiacom účte.
Schované možnosti
Šetriť pritom podľa odborníkov môžu aj takzvané nízkopríjmové domácnosti, ktoré nemajú takéto vysoké výdavky. Rozdiel urobí už 10 eur mesačne.
„Najväčšou chybou, ktorú ľudia robia, je to, že nesporia vôbec,“ uviedla Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank.
Pravidelné investovanie je cesta k vyšším úsporám aj k prekonaniu inflácie
Peniaze na to okrem spomínaných spontánnych nákupov môžu nájsť aj medzi poplatkami za mobil, internet, televíziu či inými pravidelnými výdavkami.
Neznamená to však, že sa týchto služieb musia ľudia vzdávať. Stačí ich len vymeniť za výhodnejšie.
„Častokrát máme nevýhodné zmluvy, ktoré by ste pravidelne v dvojročných intervaloch mali prehodnotiť,“ upozornila Buchláková, podľa ktorej by sa pravidelne mali kontrolovať aj poistné zmluvy, úvery či hypotéky.
Domácnosti môžu v prípade potreby šetriť efektívne aj na energiách. Napríklad znížením teploty v izbách, ktoré sa menej používajú alebo úplným vypínaním spotrebičov či využívaním úsporných žiaroviek.
Domnienky, ktoré znižujú úspory
Ďalšou chybou, ktorej sa domácnosti dopúšťajú je, podľa hovorkyne Tatra banky, Simony Miklošovičovej, nepravidelnosť.
Pritom každá banka ponúka svojim klientom zavedenie trvalých príkazov, ktoré odvedú vybranú sumu na šetriaci účet hneď po tom, čo im príde výplata.
Fondom v druhom pilieri sa príliš nedarilo, ale objem majetkov sporiteľov aj tak stúpol o 64,9 milióna
Vyhnú sa tak zároveň aj ďalšej chybe, ktorou je šetrenie na konci mesiaca. Ľudia sa totiž často mylne domnievajú, že im na konci mesiaca ostanú peniaze na sporenie, k čomu dochádza málokedy.
„Je dôležité najskôr si peniaze odložiť a až následne ich smerovať do spotreby,“ doplnila Valko Gáliková. Uvedená rada je efektívna aj pre nízkorozpočtové domácnosti, ktoré môžu mať so šetrením skutočne problém.
Kam s našetreným?
Výška našetrenej rezervy by sa mala rovnať minimálne výške šiestich mesačných výdavkov. Ak napríklad jednotlivec zarába mesačne 800 eur, mal by usilovať našetriť si 4 800 eur najlepšie v horizonte piatich rokov.
V spomínanom príklade by si tak mesačne mala osoba odkladať 80 eur. Podľa odborníkov by ich mal držať nie na bežnom, ale aspoň na sporiacom účte, kde úroky môžu pokryť aspoň časť inflácie.
Niektorí Slováci majú stále nízku finančnú rezervu, až tretina disponuje maximálne štyristo eurami
Tá je podľa Dominika Míšu, PR manažéra VUB banky, najvyššia od februára 2020. Dosahuje hodnotu 2,9 percenta. „Ochrániť si svoje peniaze pred infláciou je tak dnes možné len cez investovanie, ktoré ju dnes dokáže svojimi výnosmi porážať ,“ doplnil Míša.
Klient by sa mal preto podľa odborníkov rozhodnúť na čo a ako dlho si chce sporiť. Menšia rezerva alebo šetrenie na dovolenku či novú práčku sa dá uložiť na sporiaci účet alebo terminovaný vklad, z ktorého sa dajú peniaze rýchlo vybrať.
Na šetrenie na lepší dôchodok alebo investovanie v horizonte piatich a viac rokov sú už vhodné rôzne typy fondov, do ktorých dokáže pravidelne prispievať aj nízkorozpočtová domácnosť.
Podľa hovorkyne Československej obchodnej banky Anny Jamborovej totiž príspevky začínajú na 15 eurách mesačne.
