Európsky parlament len nedávno schválil nové rozpočtové pravidlá EÚ, ktoré členské štáty postupne implementujú do národných legislatív. Podpis prezidentky SR Zuzany Čaputovej z 28. mája zavŕšil tento proces aj v prípade Slovenska.
Naše národné výdavkové limity tak podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) nahradí limit rastu výdavkov stanovený Európskou komisiou (EK), čím sa podľa nich zamedzí vrstveniu pravidiel. Cieľom nových pravidiel ostáva zabezpečiť návrat deficitu pod 3 % HDP a udržanie dlhu pod 60 % HDP, resp. pokles k tejto úrovni. Nový rámec prináša viacero zmien, pričom mnohé technické detaily sa postupne podľa inštitútu spresnia.
Plán bude záväzný už od roku 2025
Nové pravidlá budú zhmotnené v novom strategickom dokumente. Vláda v pláne predstaví záväznú konsolidačnú trajektóriu na viacročné obdobie a plánované reformy a investície. Následne plán predloží ešte na jeseň tohto roku na schválenie EK. Po odobrení zo strany EK bude plán záväzný pre tvorbu rozpočtov už od roku 2025. Viacročný národný plán súčasne nahradí potrebu pripravovať každoročný Program stability a Národný program reforiem.
Deficit štátneho rozpočtu naďalej stúpa, schodok ku koncu apríla dosiahol vyše troch miliárd eur
Verejné financie bude potrebné podľa IFP vopred pripraviť na budúce výzvy ako sú napríklad náklady na starnutie populácie. To predpokladá zníženie deficitu až na takú úroveň, aby sa udržal pod hranicou 3 % HDP a dlh pod 60 % HDP, alebo k tejto hranici klesal aj 10 rokov po ukončení plánu, a to aj v rizikových scenároch.
Horizont už nepočíta s opatreniami vlády
Desaťročný horizont však už nepočíta s ďalšími opatreniami vlády, pričom očakáva zvyšujúce sa náklady na starnutie populácie. Kvôli jednému z najrýchlejších starnutí populácie budú nové pravidlá podľa IFP cieliť pre Slovensko zníženie deficitu do 4 až 7 rokov výraznejšie pod 3 % HDP, čo by malo napríklad pri sedemročnom horizonte predstavovať tempo konsolidácie okolo 1 % HDP ročne.
Výdavkové limity budú upravené podľa európskych pravidiel, pozmeniť sa má aj pôsobnosť rozpočtovej rady
Súčasťou nového rámca je tiež dôraz na reformy a investície zlepšujúce ekonomický rast a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Vďaka reformným záväzkom, ktoré EK vyhodnotí na jeseň, bude možné rozložiť potrebnú konsolidáciu na dlhšie, no maximálne sedemročné obdobie.
Výdavkové pravidlo ako nový hlavný nástroj
Limit rastu výdavkov bude jediný indikátor a teda nový hlavný nástroj na prípravu a riadenie slovenského rozpočtu, ktorý bude EK vyhodnocovať. Výdavkové pravidlo by malo podľa IFP zabezpečiť predpokladané znižovanie deficitu a dlhu obmedzovaním rastu výdavkov, ktoré má vláda priamo pod kontrolou.
Spolu by malo ísť podľa IFP o vyše 90 % národne financovaných výdavkov v rozpočte verejnej správy. Pevný limit na výdavky by mal tiež zaistiť, aby sa neočakávané navýšenia príjmov použili na rýchlejšie zníženie deficitu. Naopak, nižší rast príjmov by mohol znamenať pomalšie znižovanie deficitu.
Vláda nedokáže znížiť vysoký deficit verejných financií a hrozia nám aj miliardové sankcie z Bruselu, varuje Jakab (video)
Podľa prvotných odhadov naše verejné výdavky by mali v najbližších rokoch rásť v prípade sedemročnej konsolidácie tempom medzi 2 a 3 %, a rýchlejším tempom len ak vláda schváli nové príjmové konsolidačné opatrenia. Odchýlenie skutočného vývoja výdavkov od limitu sa bude navyše kumulatívne zaznamenávať na kontrolnom účte Európskou komisiou a následne vyžadovať jeho korekcia.
