- aktualizované 19. decembra, 11:09
Zdražovanie v budúcom roku výrazne spomalí. Ako ďalej na tlačovej konferencii povedal guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír, spomalenie rastu cien bude v roku 2024 viac než štvornásobné. Kým za tento rok odhadujú infláciu na úrovni 11 %, v tom ďalšom by to malo byť 2,5 %.
„A to je už návrat do normálu,“ povedal Kažimír. No zároveň dodal, že ten nebude trvať tak dlho, ako by sa mohlo zdať.
Dôvodom sú najmä vládne opatrenia, najdôležitejší vplyv má zmrazenie regulovaných cien. Toto opatrenie reálne podporí príjmy domácností, zostane tak viac peňazí na spotrebu, čo pomáha ekonomickému rastu. V ďalších dvoch rokoch centrálna banka predpokladá, že sa ceny energií priblížia tým trhovým, teda vláda už nebude míňať toľko peňazí. Inflácia sa tak môže preto dostať opäť mierne vyššie.
Dôležité sú tri faktory
Slovenská ekonomika by podľa odhadov NBS mala v tomto roku rásť o 1,2 % HDP. V budúcom roku by to mal byť rast o 2,8 % HDP. Vývoj slovenskej ekonomiky v nasledujúcom období ovplyvnia podľa Kažimíra tri hlavné faktory.
Nezodpovedanou otázkou v rozpočte je podľa NKÚ šetrenie na chode štátu. Vytvorenie nového ministerstva považujú za riziko
Prvým je slabnúca ekonomická aktivita u našich obchodných partnerov. Druhým faktorom je odznenie pozitívneho vplyvu vyplývajúceho z dočerpania európskych štrukturálnych fondov v závere roka 2023.
Tretím je vládny balíček opatrení prijatý v súvislosti s rozpočtom verejnej správy. V rámci neho má zásadný vplyv na vývoj ekonomiky rozhodnutie zamraziť ceny energií pre domácnosti.
Odvrátená strana balíčka
Vládny balíček opatrení má však podľa NBS aj svoju odvrátenú stranu. Štedrejšia pomoc s cenami energií, vyššie dôchodky, pomoc so splácaním hypoték stoja štátny rozpočet nemalé peniaze. Vláda aj navrhla, z čoho by sa táto dodatočná pomoc mohla financovať.
Ešte stále nie sme za vodou, tvrdí Kažimír a rozhodnutie odložiť diskusiu o znížení úrokových sadzieb je vraj strategická voľba
Ide predovšetkým o dane, či už nové, alebo zvýšenie tých súčasných. Každá z nich bude svojim spôsobom podľa národnej banky tiažou pre ekonomiku. „Navyše ešte ukrajujeme z budúcich dôchodkov, aby sme pridali dnešným dôchodcom,“ varuje NBS.
Hlavným fiškálnym problémom však je, že Slovensko aj po zvýšených daniach čakajú vysoké deficity. Odhadovaná miera zadlženosti rastie nad 60 % HDP v horizonte predikcie aj po zarátaní výrazného poklesu objemu likvidnej rezervy štátu. Už dnes sme na naše pomery nadmieru zadlženou krajinou a na tomto sa podľa Národnej banky Slovenska v podstate nič nezmení, ani výhľadovo.
Ziskovosť bánk zaostáva
Dodatočné zdanenie bánk významne ukrojí zo ziskov bánk. Ziskovosť bánk viditeľne pritom zaostáva v európskom porovnaní. Bankový sektor by napriek tomu mal zostať podľa NBS stabilný. Je však možné očakávať, že úvery a bankové služby budú pre ľudí a firmy drahšie a menej dostupné. Ekonomika a investičné plány, či už ľudí alebo podnikov, sú závislé od toho, koľko a za koľko si vieme z bánk požičať.
Ficova vláda plánuje zaviesť ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, zamestnávatelia upozorňujú na významné riziká
Fiškálna konsolidácia na príjmovej strane s dopadom na cenu práce je legitímnou politickou voľbou. Daňovo-odvodové zaťaženie práce na Slovensku je v medzinárodnom porovnaní už dnes vysoké, pričom výkonnosť ekonomiky stále v rozhodujúcej miere závisí od dostupnosti lacnej pracovnej sily.
Je dôležité, aby stratégia ozdravenia verejných financií bola sprevádzaná programom štrukturálnych zmien s cieľom posilniť konkurencieschopnosť ekonomiky.
