Končiace sa fixácie na hypotékach nie sú problémom ani pre bankových klientov a ani z pohľadu finančnej stability. Na stredajšom stretnutí s novinármi to povedal minister financií Michal Horváth.
Podľa neho nie je dôvod na prijímanie novej legislatívy, či plošnej formy pomoci. A ako doplnil výkonný riaditeľ úseku dohľadu finančnej stability v Národnej banke Slovenska (NBS) Vladimír Dvořáček, dôležité je najmä diskutovať o riešení prípadov konkrétnych domácností, ktoré by sa aj v kombinácii s inými faktormi, napríklad pri poklese príjmu, dostali do finančných ťažkostí.
Mali sme už oveľa ťažšie časy
Refixácie sa stali podľa Horvátha predvolebnou témou, o ktorej sa vášnivo diskutuje. No klienti bánk na Slovensku sa podľa neho obávať nemusia.
Dlhé roky existujú pravidlá na poskytovanie úverov, ktoré podľa Horvátha fungujú a ľudia, ktorí by nemali dostať hypotéku a ktorí by nevedeli v prípade refixu splácať, by ju nedostali. „Vždy sa však môžu objaviť problémové prípady, no aj tu banky vedia pomôcť,“ skonštatoval minister financií.
Lídri politických strán sa pre rastúce úroky na hypotékach zahryzli do bánk, hrozia im vyšším zdanením
Nikomu podľa neho nejde o to, aby klient prišiel o strechu nad hlavou, riešenie sa vždy nájde. „Mali sme tu už oveľa ťažšie časy, napríklad počas pandémie a aj tu sa vedeli nájsť riešenia,“ poznamenal Horváth.
Pri tých prípadoch s vysokým nárastom splátok, ktoré sa medializujú, dominuje podľa ministra financií demografická skupina jednotlivcov z Bratislavy s vysokým príjmom. Čiže vôbec nejde podľa neho o sociálne prípady, ktorým by splátka úveru mala stúpnuť o niekoľko stoviek eur. Tieto jeho slová potvrdil aj Dvořáček.
Úrovne sadzieb nie sú výnimočné
Sadzba na nové hypotéky stúpla podľa Dvořáčka od začiatku roka 2022 z 1 % na 4,4 %. Priemerná sadzba hypoték, ktoré sa budú refixovať do konca roka 2025, je 1,2 %. Súčasné úrovne sadzieb z historického hľadiska nie sú podľa Dvořáčka ničím výnimočným. Takéto sadzby sme mali podľa neho aj pred desiatimi rokmi.
Prídu ľudia pre vyššie sadzby na hypotékach o strechu nad hlavou? Ódor tvrdí, že strašenie nie je namieste
„A vtedy nikto nehovoril, že sadzby sú nadmerné. Počas finančnej krízy sa dokonca hýbali medzi 6 a 7 percentami,“ povedal Dvořáček. NBS pritom podľa neho nie raz upozorňovala klientov bánk, že sadzby sú neprimerane nízke a je potrebné počítať s ich zvýšením v budúcnosti.
Refixácia sa do konca roka 2025 dotkne podľa centrálnej banky približne 350-tisíc hypoték v 300-tisíc domácnostiach. Ide zhruba o 13 % všetkých domácností. Mnohé domácnosti podľa Dvořáčka refixovali úrokovú sadzbu v prvom polroku 2022 ešte pri nižších sadzbách a predĺžili si tak dobu fixácie.
Nárast splátok pri väčšine hypoték nebude podľa národnej banky dramatický. Pri refixáciách do konca roka 2025 vzrastú splátky v priemere o 92 eur. Pri dvoch tretinách hypoték nárast splátky nepresiahne sumu 100 eur. Výrazné nárasty, napríklad o 500 eur a viac, budú podľa Dvořáčka veľmi ojedinelé, len pri zhruba 1 500 hypotékach, čo je menej ako 0,5 % refixovaných hypoték.
Podiel nesplácaných hypoték
Kľúčový vplyv má zostávajúca suma hypotéky. Nárast sadzieb výrazne zmierňuje podľa Dvořáčka to, že hypotéky budú v čase refixácie už čiastočne vysplácané.
Máte problém splácať hypotéku s vyšším úrokom? Podľa odborníka treba konať hneď
Zostatok hypoték pri refixácii bude o 42 % nižší ako pri nových hypotékach a aj ich splatnosť bude výrazne kratšia. Nárast splátok tak bude takmer o polovicu menší ako zvýšenie splátok pri novoposkytnutých hypotékach.
Dodatočné výdavky ukroja podľa Dvořáčka v priemere 7 % príjmov. Pri troch štvrtinách hypoték nárast splátok neprekročí 10 % príjmu v čase poskytnutia. Hranica 20 % príjmu sa presiahne iba pri jednom percente hypoték. Priemerný čistý príjem hypotekárnych dlžníkov je pritom zhruba 1 700 eur. „Ak zohľadníme rast príjmov v ekonomike, dodatočné výdavky budú 5 % príjmov v čase refixácie,“ poznamenal Dvořáček.
Pri doterajších refixáciách zatiaľ podľa NBS nie sú žiadne ťažkosti so splácaním. Podiel nesplácaných hypoték je na najnižšej úrovni, a to 1,1 % za celé takmer 20-ročné obdobie, odkedy sú tieto údaje k dispozícii.
Pri simulácii centrálna banka počítala s horším vývojom ekonomiky a v rámci toho im vyšlo, že by to bolo 6 % z klientov, ktorí by sa mohli dostať do problémov, zlyhanie by pritom bolo len v zhruba polovici z nich.
