Všetci súčasní sporitelia v druhom dôchodkovom pilieri narodení po roku 1968, ktorí na penziu sporia v inom ako indexovom dôchodkovom fonde, sa majú od júla budúceho roka presúvať do indexových fondov.
Nebude sa to týkať tých sporiteľov, ktorí do konca mája budúceho roka oznámia svojej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že si chcú naďalej sporiť na penziu v inom ako indexovom fonde.
Sporenie v indexovom dôchodkovom fonde budú mať od budúceho roka automaticky ako predvolenú investičnú stratégiu aj noví sporitelia, vstupujúci do druhého penzijného piliera.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení, o ktorom by mala v pondelok rokovať Hospodárska a sociálna rada.
Predvolená investičná stratégia
Predvolená investičná stratégia spočívajúca v sporení si v indexovom dôchodkovom fonde sa tak má okrem nových sporiteľov aplikovať aj na väčšinu existujúcich, konkrétne na sporiteľov narodených po roku 1968.
„Podľa údajov dôchodkových správcovských spoločností do tejto skupiny patrí cca 1,1 milióna sporiteľov s celkovou nasporenou sumou približne 5,6 mld. eur,“ uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Presun do negarantovaných fondov
Podľa legislatívneho návrhu, ktorý minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina) predstavil ešte začiatkom mája tohto roka, sa malo do negarantovaných fondov presúvať len zhruba 567-tisíc sporiteľov, ktorí majú na svojich dôchodkových účtoch spolu 3,3 miliardy eur.
Malo ísť len o pasívnych sporiteľov vo veku do 54 rokov, ktorí od roku 2013 neurobili žiadny aktívny úkon a ich penzijné úspory sú uložené v dlhopisových fondoch.
Po novom sa však majú presúvať do indexových fondov aj tí sporitelia, ktorí majú svoje penzijné úspory investované v negarantovaných akciových alebo zmiešaných fondoch.
Nesúhlas s návrhom novely zákona
S upraveným znením návrhu novely zákona nesúhlasí Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.
„Požadujeme, aby sa do predvolenej investičnej stratégie automaticky presúvali iba tzv. neaktívni sporitelia, teda tí, ktorí boli do dlhopisových dôchodkových fondov presunutí na základe legislatívy v roku 2013 a odvtedy neurobili žiadnu zmenu v rozložení svojho majetku v druhom pilieri,“ uviedla AZZZ. Upozorňuje na to, že do indexových fondov sa majú presúvať aj sporitelia v akciových a zmiešaných fondoch.
Podľa asociácie ide o opačný extrém ako v roku 2013. Pred marcom 2013 viac ako 90 percent sporiteľov investovalo svoje úspory v negarantovaných akciových fondoch a len minimum v dlhopisových fondoch.
Vtedajšia vláda Roberta Fica (Smer-SD) následne presunula väčšinu sporiteľov do dlhopisových fondov. V negarantovaných fondoch zostali len tí sporitelia, ktorí svojej dôchodkovej spoločnosti zaslali návratku so záujmom naďalej si sporiť v negarantovanom fonde.
Narušenie vôle a rizikového profilu
„Do dnes si takmer 400-tisíc sporiteľov samo cielene zvolilo aktívne riadený, zväčša akciový, prípadne zmiešaný fond, hoci v ponuke boli aj pasívne riadené – indexové fondy,“ upozorňuje AZZZ.
Tvrdí, že každý sporiteľ má navyše iný rizikový profil a presúvať sporiteľov trvajúcich na menej rizikových alebo aktívne riadených fondoch do indexového fondu považuje za narušenie vôle a rizikového profilu sporiteľa.
Problémom je aj načasovanie
Problémom je podľa zamestnávateľskej asociácie aj načasovanie. „Po 13 rokoch silného rastu akciových trhov sa má presunúť väčšina sporiteľov do pasívnych indexových fondov. Riziko výrazných akciových prepadov je, a najbližšie roky aj bude, obrovské,“ varuje AZZZ.
Presúvať takmer všetok majetok do jedného typu fondu podľa AZZZ predstavuje obrovské riziko strát na akciových trhoch. Tieto fondy navyše nebudú nijako riadené. Upozorňuje aj na to, že presunom sporiteľov zo zmiešaných a akciových fondov sa tieto fondy zmenšia natoľko, že to prakticky spôsobí ich zánik.
„Výrazne sa tak zmenší konkurencia medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami aj možnosť voľby pre sporiteľa, a tiež diverzifikácia všetkých penzijných úspor. Sporitelia nebudú mať na výber nič iné, iba pasívny fond, v každej dôchodkovej spoločnosti ten istý,“ konštatuje AZZZ.
Indexové fondy síce za ostatných 10 rokov vykazovali vysokú výkonnosť, avšak takéto prostredie nemusí pretrvať večne, dodávajú zamestnávatelia.
V dvoch fondoch súčasne
Ku koncu júla tohto roka si na dôchodok v druhom penzijnom pilieri sporilo 1 milión 732,2 tisíca ľudí.
Vo výlučne konzervatívnom dlhopisovom fonde sa nachádzali úspory 888,7 tisíca osôb, v niektorom z indexových fondov investovalo 356,9 tisíca ľudí, takmer 188,5 tisíca sporiteľov si zvolilo negarantovaný rastový fond a 26,4 tisíca sporiteľov malo peniaze uložené v negarantovanom zmiešanom fonde.
V dvoch fondoch súčasne investovalo ku koncu júla tohto roka 270,3 tisíca sporiteľov, pričom jeden z týchto fondov musí byť zo zákona garantovaný dlhopisový fond. Najčastejšie ide o kombináciu dlhopisového a akciového fondu.
