Slovensku patrí v rebríčku konkurencieschopnosti 59. miesto spomedzi 67 hodnotených krajín. V porovnaní s minulým rokom si pohoršilo o 6 priečok. Vyplýva to z najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2024.
Každoročne ho zverejňuje Inštitút slobody a podnikania v spolupráci so švajčiarskym Inštitútom pre rozvoj manažmentu, Nadáciou F. A. Hayeka a ďalšími 66 organizáciami z celého sveta.
Prepad v piatich subfaktoroch
Slovensko medziročne pokleslo najmä v oblasti efektívnosti vlády, kde možno vidieť prepad vo všetkých piatich subfaktoroch. Napríklad v oblasti inštitucionálneho rámca sme sa prepadli zo 40. na 55. pozíciu. V oblasti ekonomického rozvoja krajina zastáva, rovnako ako minulý rok, 56. miesto, avšak napríklad v subfaktore medzinárodných financií, sme sa prepadli z 63. na 66. priečku a sme predposlední spomedzi všetkých krajín.
Na Slovensku dlhodobo klesá podiel mladých ľudí v populácii. Aký to bude mať vplyv na hypotéky?
Poslednú, 67. pozíciu má Slovensko v oblasti postoja a hodnôt v rámci efektívnosti podnikov. Najväčšími výzvami pre rast konkurenčnej schopnosti sú pre Slovensko podľa brožúry najmä nerovnováha vo verejných financiách a neistota v súvislosti s fiškálnou konsolidáciou, ďalej automobilový priemysel a fakt, že krajina potenciálne nestíha s globálnym tempom transformácie v tomto odvetví.
Ďalšími výzvami sú, že rast miezd predbieha rast produktivity, regulácia práce a neistota, či vláda uspeje alebo zlyhá pri zjednodušení legislatívy o verejnom obstarávaní, ako aj legislatívy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Kedysi na tom bolo Slovensko lepšie
Autori rebríčka pritom pripomínajú, že Slovensko patrilo v rokoch 2007 až 2009 medzi vysoko konkurenčné krajiny a bolo dokonca na 30. mieste. Aktuálne však má jeho podnikateľské prostredie rozsiahle problémy.
Treba sa sústrediť na prioritné a nie sekundárne problémy, podnikatelia očakávajú od vlády rezolútnejšiu konsolidáciu
„Verejné financie sú dlhodobo deficitné. Problémom posledných rokov je tiež nestálosť legislatívneho prostredia a prijímanie zákonov neštandardnými legislatívnymi procesmi,“ konštatujú.
Taktiež sa podľa nich nedarí obnoviť dôveru voči slovenskej justícii. Upozorňujú aj na vysoké odvodové zaťaženie zamestnávateľov.
Susedia nás predbiehajú
Kombinácia týchto faktorov podľa autorov ročenky spôsobuje, že v globálnej konkurencii Slovensko prehráva a predbiehajú ho všetci susedia. Česká republika je 29, Poľsko 41. a Maďarsko 54. V porovnaní s ostatnými rozvinutými krajinami, v ktorých je HDP na obyvateľa vyššie ako 20 000 USD, zastávame poslednú, 44. priečku.
Nezmenený rating potvrdila Slovensku aj agentúra Moody’s, ministerstvo financií hodnotenie vníma pozitívne
Index porovnáva jednotlivé krajiny aj podľa veľkosti populácie. Slovensko patrí do kategórie „Krajiny s menej ako 20 mil. obyvateľov“ kde ich je celkovo 37. Obsadili sme pritom predposlednú pozíciu, predbehli sme len Mongolsko.
Nórsko sa vrátilo do prvej desiatky
Prvú trojicu krajín z hľadiska ich globálnej konkurencieschopnosti tvoria Singapur, Švajčiarsko a Dánsko. Írsko kleslo na štvrté miesto. V prvej desiatke si o dve priečky polepšil Hongkong, ktorý sa posunul na piatu pozíciu, zatiaľ čo Švédsko si polepšilo o dve miesta a obsadilo šiestu priečku. Spojené arabské emiráty sa posunuli o tri pozície a sú siedme. Taiwan klesol o dve miesta na ôsme, zatiaľ čo Holandsko kleslo na deviatu priečku. Nórsko si polepšilo oproti minulému roku o štyri pozície a vrátilo sa do prvej desiatky.
Slovak Investment Holding za desať rokov podporil slovenské investície a podnikanie v objeme 1,3 miliardy eur
Medzi najlepšie krajiny Európy patria Švajčiarsko, Dánsko, Írsko, Švédsko, Holandsko a Nórsko, ktoré sú na čele hodnotenia dlhodobo. Najväčší posun v rebríčku zaznamenala Kórejská republika, ktorá sa dostala z 28 na 20. miesto, naopak, najväčší pokles v rebríčku možno vidieť pri Českej republike.
Krajina poklesla z 18. až na 29. priečku. Česko pritom prepadlo vo všetkých štyroch oblastiach. Najkonkurencieschopnejšími regiónmi ostávajú východná Ázia a západná Európa. Južná Amerika vo svojej konkurencieschopnosti naďalej klesá.
Index konkurencieschopnosti ekonomík je publikovaný už od roku 1989. Porovnáva a hodnotí 164 rozličných kritérií, ktoré sú združené v štyroch základných oblastiach, ekonomický rozvoj, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra, pričom každá z týchto oblastí má 5 subfaktorov.
Spoločne zachytávajú rôzne aspekty konkurencieschopnosti, ako napríklad makroekonomická stabilita, fiškálna politika, kvalita inštitúcií, otvorenosť trhu, dynamika podnikania, inovácie, vzdelávanie, zdravotníctvo či environmentálna výkonnosť.
