S nekalými praktikami sa menej stretávajú študenti, ktorých učitelia vyučujú metódami umožňujúcimi lepšie pochopenie učiva. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ), ktorý sa konal od 30. apríla do 31. mája. V rámci neho sa z viac ako 20-tisíc vyplnených dotazníkov vyhodnotilo 19 983 platných odpovedí.
V prieskume sú zastúpení študenti prvého a druhého stupňa vysokých škôl a spojeného štúdia, dennej aj externej formy. Dotazník pripravili v štyroch jazykových mutáciách aj vo verzii pre študentov so zrakovým znevýhodnením. Do prieskumu sa zapojilo viac ako tisíc študentov so špecifickými potrebami a viac ako 1 400 zahraničných študentov.
SAAVŠ poskytla všetkým vysokým školám výsledky za ich študentov v anonymizovanej podobe. Dáta poskytne aj svojim pracovným skupinám, ktoré budú od roku 2022 posudzovať vnútorné systémy kvality všetkých vysokých škôl. Výsledky prieskumu budú dostupné aj v aplikácii, ktorá prehľadne zobrazuje jeho výsledky.
Problém s kupovaním prác je rozsiahly
Koordinátorka analytikov SAAVŠ Renáta Hall poukázala na to, že viac ako štvrtina respondentov (26 percent) sa počas štúdia stretla s tým, že študenti si nevypracovali prácu. Podľa SAAVŠ to potvrdzuje, že problém s kupovaním prác je rozsiahly, tak ako na to nedávno upozornila nadácia Zastavme korupciu (NZK) spolu so Študentskou radou vysokých škôl SR (ŠRVŠ).
Podľa analýzy NZK totiž môže s kúpenou záverečnou prácou končiť štúdium na Slovensku 15 percent absolventov. V skupine, kde sa učitelia zamerali na to, aby študenti učivo pochopili, sa s kupovaním práce stretlo 23 percent opýtaných.
Za obchodovanie s diplomovkami pokuta až 50-tisíc eur? Do zákona možno pribudne nový pojem – akademický podvod
To je o 13 percentuálnych bodov menej ako v skupine, kde sa študenti zriedkavejšie stretli s učiteľmi využívajúcimi tieto metódy. Dáta z prieskumu naznačili, že jedným zo spôsobov ako znížiť problémy s akademickou etikou, môže byť učenie metódami, vďaka ktorým študenti lepšie porozumejú učivu.
Ohrozenie kvality výučby
Predseda výkonnej rady SAAVŠ Robert Redhammer konštatoval, že škrty v rozpočte vysokých škôl vnímajú ako ohrozenie kvality výučbového procesu, ako aj rozvoja akademickej etiky.
„Kvalita vždy niečo stojí. Ak chceme mať kvalitnejších učiteľov, musíme im poskytnúť priestor na efektívne zlepšovanie sa vrátane zlepšovania ich pedagogických zručností. Zároveň je potrebné rozvíjať schopnosti študentov správne akademicky písať a uvádzať zdroje. A na to treba aj kvalifikovaný neučiteľský personál,“ dodal.
Reforma vysokých škôl potrebuje výraznejšie zmeny, zamestnávatelia upozornili na viaceré problémy
Redhammer ešte na tlačovom brífingu v stredu 13. októbra upozornil, že v návrhu rozpočtu pre verejné vysoké školy sa počíta s medziročným poklesom o viac ako 27 miliónov eur, pričom rozpočet na rok 2021 bol oproti roku 2020 znížený o zhruba 18 miliónov eur. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR má pripravený aj návrh, ktorý by umožnil v tomto aj v budúcom roku špeciálne financovanie najvýkonnejších pracovísk.
Pripravenosť na život po vysokej škole
SAAVŠ v piatok tiež upozornila, že znižovanie počtu učiteľov v dôsledku škrtov v rozpočte môže mať negatívny vplyv aj na individuálny prístup učiteľov.
Pritom sa táto oblasť javí ako kľúčová najmä v súvislosti s pocitom pripravenosti končiacich študentov. Ak totiž študenti mali pocit, že im väčšina učiteľov pomáha napĺňať ich potenciál, potom aj svoju pripravenosť na život videli pozitívnejšie.
Ako priblížil analytik SAAVŠ Peter Maňo, v prípade skupiny, kde študenti deklarovali, že im učitelia pomáhali napĺňať ich potenciál, takmer štyri pätiny (79 percenta) z 3 214 respondentov sa cíti byť pripravených na život po vysokej škole. V druhej skupine, kde bola táto podpora zriedkavejšia, uviedlo pripravenosť menej ako polovica (40 percent) z 2 728 opýtaných.